Zimné maľované kamene

Minuloročné vianočné kamienky úplne prvé po operácii.

Sú tomu už tri roky, čo som sa vážnejšie pustila do maľovania kameňov. Viac o tom píšem TU
Uteká to.

Anjel z úplných začiatkov.

Za toto obdobie som ich namaľovala hádam okolo stovky. Väčšinu z nich som darovala s vlastným výberom tém, ale vyskytli sa aj priame objednávky s konkrétnou požiadavkou.
Strávila som pri nich more času, boli dni, ba dokonca týždne, keď pre mňa existovali len kamene, farby a štetec. Maľovala som a maľovala. Koľkokrát až do rána.

Popritom som stihla niečo rýchlo navariť, upratať, dať do poriadku domácnosť, ale nezostával mi čas na iné. Napr. na čítanie kníh alebo na samotné písanie. Ba niekedy ani na to, aby som si vyšla von nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Kamene sa stali prioritou.

Prvé kamienkové Vianoce.

Ako išiel čas, môj zrak sa stával čoraz slabším. Nepomáhali ani okuliare, vnímala som vtedy detaily skreslene, a že to boli detaily!
Milimetrové. Takže som musela pracovať viac-menej popamäti.

Keď ma po jednom takomto maratóne odviezla sanitka, bola som nútená dať si pauzu. Zistilo sa totiž, že s krčnou chrbticou nie je všetko v poriadku, preto sa aj stupňovali zdravotné problémy súvisiace so sklonenou hlavou... ale nebudem vás zaťažovať podrobnou diagnózou.

Prišla operácia, rehabilitovanie. Len čo to bolo trochu možné, vytiahla som opäť kamene a farby a štetce. Maľovala som znovu. No už nie v takom rozsahu.

Ale aby toho nebolo málo, začala štrajkovať zase ruka. Takmer do roka a do dňa prišla na rad ďalšia operácia. Moja záľuba tým dostala na frak.

Hoci mám ľavú ruku na 6 týždňov úplne odstavenú v ortéze, rozhodla som sa prijať a zrealizovať objednávku na vianočný darček. Nič som však nesľúbila naisto, pretože som nevedela dopredu povedať, ako sa mi bude pracovať len s jednou rukou, napr. otvárať tuby, podchytávať, obracať kameň a pod. Ale potom som si predstavila ľudí, ktorí maľujú ústami, nohami a vedela som, že toto je oproti tomu nič. Že to dám.

A tak sa mi za dva týždne s menšími aj väčšími pauzami podaril kameň, ktorého predstavu som dúfam, novej majiteľke splnila. Mala to byť drevenica na kraji lesa, sneh, srnka, jeleň... krajinka so štedrou dávkou snehu.

Začínam...

Náčrt by bol.

Už nechýba veľa. Iba srnka a jeleň, ohrada. A dorobiť detaily.

Je hotovo!

Kameň je pripravený na odovzdanie.

Neviem odhadnúť, ako to pôjde budúci rok, pretože ma ešte nejaké rezania čakajú, už teraz však viem, že maľovanie mi bude chýbať.

A tak si teda už len spomínam na staré dobré časy, prezerám fotky kameňov, ktoré majú dávno nových majiteľov a poviem vám, je to dobrý pocit. Prirodzene, najviac ma teraz zaujali tie zimné.

Dala som ich dokopy, tak ak chcete, zaspomínajte si spolu so mnou, aj keď ich poznáte.
Pozri aj TU

"Prajem vám všetkým vianočné sviatky plné pohody, rodinného šťastia, harmónie a nezabúdajte, že nič nie je viac ako zdravie a láska." 

Zimné kamene