piatok 21. apríla 2017

Veľká noc v Chorvátsku, I. časť Plitvičky

Každý rok zažívam to isté. Čím viac sa čas zvažuje k Veľkej noci, tým intenzívnejšie uvažujem, ako sa tomuto sviatku elegantne vyhnúť. So všetkým, čo k nemu patrí. Ani teraz tomu nebolo inak. Naisto som vedela, že chcem byť preč z domu. Že chcem zažiť pokoj, pohodu, oddych, ale zároveň sa mi žiada spoznávať nové miesta, že to chce nové zážitky. Zmysluplne využiť niekoľko dní voľna.
Po rôznych návrhoch padla voľba na Chorvátsko. Už sme tam Veľkú noc absolvovali a bolo nám výborne.
Nie je to veľmi ďaleko, ale pritom úplne iný kraj. Dohodnuté.
Prvé, čo sme naplánovali, boli Plitvické jazerá.


 


Toľkokrát sme si hovorili, že už tam pôjdeme, už musíme, už... pri každej návšteve tejto krajiny. Ale zakaždým zostalo len pri "už musíme".
Aby zase nezostalo len pri prázdnych slovách, ihneď, ako sme s mužom náš výlet odklepli, rezervovala som na Booking.com ubytovanie v TU OTVOR Guest House Mijić na jednu noc s tým, že potom, ako si prejdeme Plitvičky, presunieme sa na ďalších 5 dní do blízkosti NP Paklenica a zároveň k moru. O tom však v ďalších blogoch z veľkonočného výletu.

Na Zelený štvrtok sme teda vyrazili smer Plitvické jazerá. Cez Maďarsko. Mierne nás znervózňovali správy z médií o dlhom čakaní na hraniciach s Chorvátskom. Pred týždňom totiž začali sprísnené kontroly a tým aj zdržanie. Skutočnosť bola taká, že sme sa na maďarsko-chorvátskej hranici zdržali 20 minút, pred nami bolo asi 10 áut. Maďarský colník nahodil naše údaje do systému čo trvalo cca 1,5 min., chorvátsky colník nám OP pri okienku auta iba letmo pozrel a mohli sme pokračovať ďalej. Takže nič strašné.

Keď sme ráno odchádzali z domu, v aute sme si prikúrili. V Chorvátsku fičala klíma. Na jednom z odpočívadiel som bola nútená prezliecť sa do trička s krátkym rukávom, pulóver putoval na zadné sedadlo. Slnko pripekalo. Ukazovateľ teploty nad vozovkou vysvecoval približne 22 st.C. Výlet sa začínal viac než dobre.

Po 8,5 hodinách jazdy sme dorazili na naše prvé UBYTOVANIE. Bolo skvelé, čisté, výhľad na okolité hory upokojujúci. Večer sme sa prešli dedinkou, rozhýbali tak kosti po dlhom sedení.
Mali sme dobrý pocit z vydarenej cesty, z nového miesta, z toho, že sme aspoň na chvíľu unikli každodennej rutine, že sa zdravíme s domácimi ako starí známi, že vo vzduchu cítiť závan dobrodružstva, tešilo nás všetko.

Na druhý deň ráno, teda na Veľký piatok, sme auto odstavili na parkovisku neďaleko hlavného vchodu NP. Je ešte jeden, bočný vchod, asi 5 km ďalej smerom na Jezerce. Z automatu nám vypľulo doklad s časom vjazdu. Platiť budeme pri odchode.
Cez neveľký most ponad cestu sme prešli na druhú stranu k vchodu, kde sa to už hemžilo ľuďmi.
Na oblohe sa neukazoval jediný mrak i keď predpoveď počasia avizovala na poobedie možné búrky. No zatiaľ bolo krásne a pomerne teplo. Navyše bol voľný deň a tak aj turistov sa nakopilo pred pokladňou viac než dosť.


 


Mala som dojem, že viac ako polovicu prítomných tvoria japonskí turisti prichádzajúci v skupinách, teda to bolo celkom možné. Rad sa posúval dosť pomaly a neskôr sme zistili, prečo. Z troch pokladní bola v prevádzke iba jedna. Trvalo trištvrte hodinu, pokiaľ sme sa dostali k okienku pokladne a kúpili si lístky. Dva za 220 HRK. Platili sme bankomatovou kartou. Na vstupenkách bola zobrazená aj mapka NP.


Hneď pri vstupe, vlastne len po pár metroch, sme sa dostali na vyhliadku, z ktorej bol veľkolepý pohľad na ohromné vodopády padajúce do 72 m hlbokej Koranskej priepasti s tyrkysovými jazierkami v kaňone. Dobre udržiavanými prírodnými schodmi sme sa pobrali do údolia k nim, aby sme si ich obzreli zblízka.


Slnko príjemne hrialo, zhodila som zo seba dve vrstvy oblečenia, zostala som v tričku s krátkym rukávom. Pre istotu sme si so sebou vzali aj nepremokavé vetrovky, tie si však našťastie hoveli zložené do mini kapsy na našich bokoch.


 
Scenéria okolitej prírody bola úžasná, nezabudnuteľná. Toľko rozmanitých prírodných skvostov na jednom mieste! Tyrkysové či smaragdové jazerá s priezračnou vodou, až nadobúdate pocit, že sa pozeráte cez sklo, za ktorým plávajú húfy pokojných rýb, vodné toky... od malých cvrlikajúcich prúdikov cez bystriny, zdivené pereje, hučiace niekoľkostupňové kaskády až po mohutné, grandiózne vodopády, množstvo rastlín, živočíchov, jaskyne. Môžem povedať, že doteraz som takú nádhernú prírodu ako práve na Plitvičkách, nevidela.






Keď si ju chce človek vychutnať lepšie, až do špiku kosti, mal by si privstať a prísť zrána, hneď po otvorení, teda o 8.hod. Vtedy je najvyššia šanca minimálneho počtu návštevníkov, čo sa s pribúdajúcimi hodinami rapídne znižuje, až to napokon na chodníkoch vyzerá ako v najrušnejšej časti nejakého veľkomesta.

V cene vstupenky do NP je zahrnutá aj plavba loďkou na elektrický pohon po jazere Kozjak a jazda špeciálnym panoramatickým vlakom. Nemusíte to pravdaže využiť. My sme vyskúšali oboje.
V parku sa dá občerstviť, nájdete tam aj toalety, s oddychovými lavičkami počas túry je to trochu biednejšie, ale sú.





Celkovo sme strávili v parku 5 hodín. Videli sme dosť i keď zďaleka nie všetko. Počasie vyšlo na jednotku a aj keď sa popoludní naozaj začali kopiť mraky, nijaký dážď ani búrka sa nekonali. Až na krátke chvíle bolo v podstate celý čas slnečno a teplo.
Niektoré chodníky boli pod vodou, na iných boli položené akési rebríky, po ktorých sme prechádzali. Aj preto je potrebná dobrá, pevná obuv a do zálohy nepremokavý plášť, niekedy sa totiž vedia postarať o mokré oblečenie aj samotné vodopády /viem z počutia/. Ak si nemienite kupovať občerstvenie v bufetoch, prineste si vlastné. Minimálne nápoje. To je však prirodzené, že?
Kúpanie v jazerách je prísne zakázané. Ale vlastne, všetky informácie týkajúce sa návštevy Plitvických jazier nájdete TU
Ja som uviedla niečo z vlastných skúseností a tiež sa chcem s vami podeliť o moje zábery z parku.
No naživo je to omnoho sugestívnejšie, preto, ak ste ešte na Plitvičkách neboli, určite vám tento výlet odporúčam.

Pri odchode sme zaplatili parkovné 56 HRK a vydali sa na cestu k ďalšiemu Národnému parku, k Paklenici.
O tom však až nabudúce.

Teraz už sľúbená fotodokumentácia.