Zimné maľované kamene

Minuloročné vianočné kamienky úplne prvé po operácii.

Sú tomu už tri roky, čo som sa vážnejšie pustila do maľovania kameňov. Viac o tom píšem TU
Uteká to.

Anjel z úplných začiatkov.

Za toto obdobie som ich namaľovala hádam okolo stovky. Väčšinu z nich som darovala s vlastným výberom tém, ale vyskytli sa aj priame objednávky s konkrétnou požiadavkou.
Strávila som pri nich more času, boli dni, ba dokonca týždne, keď pre mňa existovali len kamene, farby a štetec. Maľovala som a maľovala. Koľkokrát až do rána.

Popritom som stihla niečo rýchlo navariť, upratať, dať do poriadku domácnosť, ale nezostával mi čas na iné. Napr. na čítanie kníh alebo na samotné písanie. Ba niekedy ani na to, aby som si vyšla von nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Kamene sa stali prioritou.

Prvé kamienkové Vianoce.

Ako išiel čas, môj zrak sa stával čoraz slabším. Nepomáhali ani okuliare, vnímala som vtedy detaily skreslene, a že to boli detaily!
Milimetrové. Takže som musela pracovať viac-menej popamäti.

Keď ma po jednom takomto maratóne odviezla sanitka, bola som nútená dať si pauzu. Zistilo sa totiž, že s krčnou chrbticou nie je všetko v poriadku, preto sa aj stupňovali zdravotné problémy súvisiace so sklonenou hlavou... ale nebudem vás zaťažovať podrobnou diagnózou.

Prišla operácia, rehabilitovanie. Len čo to bolo trochu možné, vytiahla som opäť kamene a farby a štetce. Maľovala som znovu. No už nie v takom rozsahu.

Ale aby toho nebolo málo, začala štrajkovať zase ruka. Takmer do roka a do dňa prišla na rad ďalšia operácia. Moja záľuba tým dostala na frak.

Hoci mám ľavú ruku na 6 týždňov úplne odstavenú v ortéze, rozhodla som sa prijať a zrealizovať objednávku na vianočný darček. Nič som však nesľúbila naisto, pretože som nevedela dopredu povedať, ako sa mi bude pracovať len s jednou rukou, napr. otvárať tuby, podchytávať, obracať kameň a pod. Ale potom som si predstavila ľudí, ktorí maľujú ústami, nohami a vedela som, že toto je oproti tomu nič. Že to dám.

A tak sa mi za dva týždne s menšími aj väčšími pauzami podaril kameň, ktorého predstavu som dúfam, novej majiteľke splnila. Mala to byť drevenica na kraji lesa, sneh, srnka, jeleň... krajinka so štedrou dávkou snehu.

Začínam...

Náčrt by bol.

Už nechýba veľa. Iba srnka a jeleň, ohrada. A dorobiť detaily.

Je hotovo!

Kameň je pripravený na odovzdanie.

Neviem odhadnúť, ako to pôjde budúci rok, pretože ma ešte nejaké rezania čakajú, už teraz však viem, že maľovanie mi bude chýbať.

A tak si teda už len spomínam na staré dobré časy, prezerám fotky kameňov, ktoré majú dávno nových majiteľov a poviem vám, je to dobrý pocit. Prirodzene, najviac ma teraz zaujali tie zimné.

Dala som ich dokopy, tak ak chcete, zaspomínajte si spolu so mnou, aj keď ich poznáte.
Pozri aj TU

"Prajem vám všetkým vianočné sviatky plné pohody, rodinného šťastia, harmónie a nezabúdajte, že nič nie je viac ako zdravie a láska." 

Zimné kamene

Maľovanie na kamene

Dlhší čas som o sebe nedala vedieť. Udialo sa toľko vecí! Nebol čas písať blogy, to ale neznamená, že som zaháľala. Posledné dni a týždne sa niesli v znamení zmien. V práci, v súkromí, dotkli sa i priateľstiev, keď to tak zhrniem, v podstate to boli pozitívne zmeny. Až na to zdravie, robí si, čo chce.

A k týmto zmenám radím aj moju momentálnu záľubu. Tou je maľovanie na kamene. Síce môj prvý maľovaný kameň uzrel svetlo sveta ešte niekedy na jar, no teraz, keď mám viac voľného času, venujem sa tomu intenzívnejšie.

Chvíľu mi trvá, pokiaľ nájdem vhodný motív, prvoradé však u mňa je, aby korešpondoval s nejakou výraznou črtou obdarovaného, jeho záľubou, aby sa ho ten darček bytostne dotýkal, aby mu urobil radosť.

Môj celkom prvý kameň bol anjelský. Inšpiráciu som našla na internete. Anjel na hojdačke pri západe slnka. Ihneď som vedela, ktorému anjelovi v ľudskej podobe bude určený. Verím, že som sa trafila.

Anjel venovaný anjelovi.

Tak to bolo aj v prípade druhého maľovaného kameňa, ktorý som pripravovala pre moju mladú kolegyňu, milovníčku kníh. Je to moderná žena, nemá rada vyumelkované veci, malo to byť teda niečo jednoduché a pritom originálne. Uvažovala som, uvažovala, keď som  si spomenula na jednu jej fotografiu zo sociálnej siete. A bolo rozhodnuté. Kameň bol o dva dni na svete a myslím, že som kolegyni podarovala aspoň trochu radosti.

Námetom mi bola fotografia kolegyne aj s jej popisom "Books are the girl´s best friends!"

Ďalším v poradí sa stal Malý princ. Vlastne som ho začala maľovať ešte pred kameňom dievčaťa s knihami, prvá myšlienka bola, že bude patriť mojej mladej kolegyni, nakoniec to dopadlo inak. Malého princa plánujem darovať už dospelému synovi, pretože má toto jedinečné dielko nesmierne rád, aj keď už nie je dieťaťom. Ak sa mi však podarí do Vianoc namaľovať ešte aspoň jedného Malého princa, potom tento bude na predaj.

Malého princa som prerábala päť večerov, najmä tváričku, tú som upravovala nespočetnekrát.

Táto zábavka ma tak chytila, že som začala maľovať ako divá. Jeden deň, jeden kameň, niekedy aj dva, tri. Podľa obtiažnosti.

Anjelov nie je nikdy dosť. Najmä na Vianoce.

Mimochodom, je to veľká piplačka, i keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.

Maličké korčule na maličkom zasneženom kameni.

Počiatočná eufória pravdaže nemohla vydržať dlho, teraz sa už napríklad štvrtý deň piplem s touto dedinkou, nie a nie dať na poriadok chalúpky, aby neleteli, aby boli ako-tak verné reálu. Sú okolo celého kameňa, ale veď keď ho dokončím, fotky dám zo všetkých strán.

Slovenská dedinka asi v tretine práce.

Spočiatku som pracovala aj v noci. S týmto čičmianskym domom som začala pár minút po polnoci. Nijako sa mi vtedy nedarilo zaspať, tak som to vzdala a s úplne čerstvou mysľou som sa pustila do maľovania. Po pol štvrtej nadránom som mala hotovo. Ale aj keby hotovo nebolo, ukončila by som to tak či tak, lebo okolo tretej hodiny ma v príjemnom tichu nočného bytu vystrašili také desivé zvuky, že som skoro prišla o rozum. Možno by sa to dalo racionálne vysvetliť, však som aj úporne rozmýšľala, čo mohlo to opakované kvílenie spôsobiť, no jedno je isté. Odvtedy v noci nepracujem.

Nočná adrenalínová práca na čičmianskom vzore.

Momentálne mám menší pracovný útlm, asi toho bolo na začiatok priveľa. Babrem sa s tou dedinkou a rozmýšľam, či ju na pár dní odložiť bokom, medzitým spraviť niečo iné, ale nedá mi to, chcem ukončiť, čo som začala. Zaťala som sa, ja sa len tak ľahko nevzdám.


Pri tejto práci sa učím trpezlivosti, lebo ja som veľmi netrpezlivý človek, chcela by som všetko hneď, takže je to pre mňa zároveň aj taká malá terapia.
A ako si pri tom vyčistím hlavu je zbytočné sa aj zmieňovať.

Zaláskované.

A také klasické vianočné.

 

A opäť zaláskované.

Keď už bol ten supermesiac, táto maľba nesmela chýbať. Inšpiráciu som tiež našla na webe.

Kamene zbieram, kde sa dá. Ak natrafím na taký, čo sa dá pekne postaviť, že vyzerá ako určený na dekoráciu, radosť mám o to väčšiu.

Dôležitý je vhodný kameň.

No a už len na záver. Uvítam od Vás každý jeden originálny návrh a potom Vám ho opäť predstavím. Samozrejme, na kameni.

Ďakujem, že ste ma navštívili.

Viac na FB