Veľká noc v Chorvátsku, I. časť Plitvičky

Blížili sa veľkonočné sviatky a s nimi aj niekoľko voľných dní, rozhodovali sme sa či zostať doma, alebo niekam vyraziť. 
Po rôznych návrhoch padla voľba na Chorvátsko. Už sme tam Veľkú noc absolvovali a bolo nám výborne.
Nie je to veľmi ďaleko, ale pritom úplne iný kraj. Dohodnuté.
Prvé, čo sme naplánovali, boli Plitvické jazerá.

 

Toľkokrát sme si hovorili, že už tam pôjdeme, už musíme, už... pri každej návšteve tejto krajiny. Ale zakaždým zostalo len pri "už musíme".

Aby zase nezostalo len pri prázdnych slovách, ihneď, ako sme s mužom náš výlet odklepli, rezervovala som na Booking.com ubytovanie v TU OTVOR Guest House Mijić na jednu noc s tým, že potom, ako si prejdeme Plitvičky, presunieme sa na ďalších 5 dní do blízkosti NP Paklenica a zároveň k moru. O tom však v ďalších blogoch z veľkonočného výletu.

Na Zelený štvrtok sme teda vyrazili smer Plitvické jazerá. Cez Maďarsko. Mierne nás znervózňovali správy z médií o dlhom čakaní na hraniciach s Chorvátskom. Pred týždňom totiž začali sprísnené kontroly a tým aj zdržanie. Skutočnosť bola taká, že sme sa na maďarsko-chorvátskej hranici zdržali 20 minút, pred nami bolo asi 10 áut. Maďarský colník nahodil naše údaje do systému čo trvalo cca 1,5 min., chorvátsky colník nám OP pri okienku auta iba letmo pozrel a mohli sme pokračovať ďalej. Takže nič strašné.

Keď sme ráno odchádzali z domu, v aute sme si prikúrili. V Chorvátsku fičala klíma. Na jednom z odpočívadiel som bola nútená prezliecť sa do trička s krátkym rukávom, pulóver putoval na zadné sedadlo. Slnko pripekalo. Ukazovateľ teploty nad vozovkou vysvecoval približne 22 st.C. Výlet sa začínal viac než dobre.

Po 8,5 hodinách jazdy sme dorazili na naše prvé UBYTOVANIE. Bolo skvelé, čisté, výhľad na okolité hory upokojujúci. Večer sme sa prešli dedinkou, rozhýbali tak kosti po dlhom sedení.
Mali sme dobrý pocit z vydarenej cesty, z nového miesta, z toho, že sme aspoň na chvíľu unikli každodennej rutine, že sa zdravíme s domácimi ako starí známi, že vo vzduchu cítiť závan dobrodružstva, tešilo nás všetko.

Na druhý deň ráno, teda na Veľký piatok, sme auto odstavili na parkovisku neďaleko hlavného vchodu NP. Je ešte jeden, bočný vchod, asi 5 km ďalej smerom na Jezerce. Z automatu nám vypľulo doklad s časom vjazdu. Platiť budeme pri odchode.
Cez neveľký most ponad cestu sme prešli na druhú stranu k vchodu, kde sa to už hemžilo ľuďmi.
Na oblohe sa neukazoval jediný mrak i keď predpoveď počasia avizovala na poobedie možné búrky. No zatiaľ bolo krásne a pomerne teplo. Navyše bol voľný deň a tak aj turistov sa nakopilo pred pokladňou viac než dosť.

 

Mala som dojem, že viac ako polovicu prítomných tvoria japonskí turisti prichádzajúci v skupinách, teda to bolo celkom možné. Rad sa posúval dosť pomaly a neskôr sme zistili, prečo. Z troch pokladní bola v prevádzke iba jedna. Trvalo trištvrte hodinu, pokiaľ sme sa dostali k okienku pokladne a kúpili si lístky. Dva za 220 HRK. Platili sme bankomatovou kartou. Na vstupenkách bola zobrazená aj mapka NP.

Hneď pri vstupe, vlastne len po pár metroch, sme sa dostali na vyhliadku, z ktorej bol veľkolepý pohľad na ohromné vodopády padajúce do 72 m hlbokej Koranskej priepasti s tyrkysovými jazierkami v kaňone. Dobre udržiavanými prírodnými schodmi sme sa pobrali do údolia k nim, aby sme si ich obzreli zblízka.


Slnko príjemne hrialo, zhodila som zo seba dve vrstvy oblečenia, zostala som v tričku s krátkym rukávom. Pre istotu sme si so sebou vzali aj nepremokavé vetrovky, tie si však našťastie hoveli zložené do mini kapsy na našich bokoch.

 
Scenéria okolitej prírody bola úžasná, nezabudnuteľná. Toľko rozmanitých prírodných skvostov na jednom mieste! Tyrkysové či smaragdové jazerá s priezračnou vodou, až nadobúdate pocit, že sa pozeráte cez sklo, za ktorým plávajú húfy pokojných rýb, vodné toky... od malých cvrlikajúcich prúdikov cez bystriny, zdivené pereje, hučiace niekoľkostupňové kaskády až po mohutné, grandiózne vodopády, množstvo rastlín, živočíchov, jaskyne. Môžem povedať, že doteraz som takú nádhernú prírodu ako práve na Plitvičkách, nevidela.

Keď si ju chce človek vychutnať lepšie, až do špiku kosti, mal by si privstať a prísť zrána, hneď po otvorení, teda o 8.hod. Vtedy je najvyššia šanca minimálneho počtu návštevníkov, čo sa s pribúdajúcimi hodinami rapídne znižuje, až to napokon na chodníkoch vyzerá ako v najrušnejšej časti nejakého veľkomesta.

V cene vstupenky do NP je zahrnutá aj plavba loďkou na elektrický pohon po jazere Kozjak a jazda špeciálnym panoramatickým vlakom. Nemusíte to pravdaže využiť. My sme vyskúšali oboje.
V parku sa dá občerstviť, nájdete tam aj toalety, s oddychovými lavičkami počas túry je to trochu biednejšie, ale sú.

Celkovo sme strávili v parku 5 hodín. Videli sme dosť i keď zďaleka nie všetko. Počasie vyšlo na jednotku a aj keď sa popoludní naozaj začali kopiť mraky, nijaký dážď ani búrka sa nekonali. Až na krátke chvíle bolo v podstate celý čas slnečno a teplo.
Niektoré chodníky boli pod vodou, na iných boli položené akési rebríky, po ktorých sme prechádzali. Aj preto je potrebná dobrá, pevná obuv a do zálohy nepremokavý plášť, niekedy sa totiž vedia postarať o mokré oblečenie aj samotné vodopády /viem z počutia/. Ak si nemienite kupovať občerstvenie v bufetoch, prineste si vlastné. Minimálne nápoje. To je však prirodzené, že?
Kúpanie v jazerách je prísne zakázané. Ale vlastne, všetky informácie týkajúce sa návštevy Plitvických jazier nájdete TU
Ja som uviedla niečo z vlastných skúseností a tiež sa chcem s vami podeliť o moje zábery z parku.
No naživo je to omnoho sugestívnejšie, preto, ak ste ešte na Plitvičkách neboli, určite vám tento výlet odporúčam.

Pri odchode sme zaplatili parkovné 56 HRK a vydali sa na cestu k ďalšiemu Národnému parku, k Paklenici.
O tom však až nabudúce.

Teraz už sľúbená fotodokumentácia.

 

 

 

Čistec rovný, klenot prírody, bylinka, ktorá vás očistí, zbaví neduhov, prinavráti k životu

Áno, je to presne tak, ako píšem v názve článku. Táto bylinka Čistec rovný Stachys recta /pozor, nie Čistec lesný/ vás prinavráti k životu. Mne sa to stalo už niekoľkokrát. Naposledy minulý týždeň.

Autor fotografie: klikni na Daniela Blaháková

Na úvod ale priznám, že som ju v minulosti zaznávala. Resp., nedocenila som ju. Bolo ťažké uveriť tomu, čo sa o nej hovorilo a čo vedeli už naši predkovia. Že dokáže z tela vytiahnuť zlú energiu, ktorú ste do seba nasali od príliš silných, výrazných ľudí, že je schopná zbaviť urieknutia, odstrániť bolesti hlavy, celkovú malátnosť, neschopnosť normálne fungovať, ak ste "zišli z očí." A ešte všeličo iné /viď. odkazy pod článkom/. Že dokonale očisťuje.

Ak si myslíte, že teraz začnem spomínať rôzne okultné praktiky, alebo skĺznem do čarodejníctva, bludov a pod., ste na omyle.
Moje poznatky s tým nemajú nič spoločné a predsa je to zvláštne, niekedy až nepochopiteľné, ako je to v prírode zariadené, ako všetko so všetkým súvisí a zdanlivo jednoduché veci skrývajú v sebe obrovský potenciál, vnútorné bohatstvo.
Napokon, často tomu tak býva aj u ľudí.

Už keď boli moje deti celkom maličké, mama ich niekedy, keď bezdôvodne nariekali, umývala v odvare z Čistca rovného. Zakaždým som bola proti tomu, zdalo sa mi to trápne, také babské hlúposti, povery. Že zísť z očí. Čo je to za nezmysel! Lenže, čo som nemohla prehliadnuť bola skutočnosť, že po tejto umývacej očistnej procedúre zostali deti zrazu úplne pokojné, v momente zaspali, ako keby ich do vody hodil.
Mimochodom, voda. Vždy zostala zakalená, babky tomu vraveli "zrazená."
Lebo, ako sa hovorilo, to je hlavný dôkaz, že mal človek v sebe niečo nečisté. Od iných. Údajne išlo o "zídenie" z očí. Urieknutie. Zlú energiu.
Hm, keď to teraz píšem, vyznieva to absurdne. Také hlúposti! 

Celé roky som sa k Čistcu rovnému nedostala. Ani som naň nepomyslela. Až pred piatimi rokmi mi kamarátka z detstva Marta darovala malý balíček tejto byliny. Spomínali sme všeličo možné a ja som jej povedala o mojich častých bolestiach hlavy, celkovej malátnosti, úplnej indispozícii, kedy nadobúdam presvedčenie, že je snáď so mnou koniec.
Pri rozlúčke mi podala balíček so sušeným Čistcom rovným so slovami, aby som sa v ňom umyla, keď mi bude zase tak zle. A pridala inštrukcie, ako to urobiť.
Poďakovala som sa jej, pomyslela si svoje /stále vo mne pretrvávala nedôvera k týmto veciam/ a čistec som odložila do špajze.

Prešli tri mesiace a ja som sa po krste mojej poslednej knihy, kde prišlo asi 30 ľudí, ocitla zase v stave, ktorý možno nazvať žalostným. Päť dní za sebou ma permanentne a neznesiteľne bolela hlava, bolo mi zle, cítila som sa ako na kolotoči, doslova ma hádzalo od steny k stene, premáhala ma nesmierna slabosť, svet bol jedna machuľa, jednoducho povedané, bola som v riadnom maléri.
Potom sa ma ktosi spýtal, nie si ty náhodou zídená z očí?
/Pamätám sa na výraz z detstva, skapatý z očí :D /
V tej chvíli sa mi ako blesk z jasného neba pred očami objavil balíček čistca od Marty, na ktorý som medzičasom úplne zabudla.
Aj keď bolo okolo polnoci, pripravila som si z neho odvar. Presne ako čaj. Len vo väčšom množstve. Bol to posledný zúfalý pokus urobiť niečo s tým, čo ma ničilo. Napriek nedôvere a myšlienkam, že som sa načisto zbláznila. Umyla som sa. Tvár, krk, plecia, hrudník. Presne ako kedysi umývala mama moje deti a ja som tak bola proti.
A aké prekvapenie! Z vývaru sa stal okamžite rôsol. Umyla som sa ešte dvakrát a udialo sa to isté, len miesto tmavého aspiku sa objavili "pavučiny". No ale to nie je všetko. Najúžasnejšie na tom všetkom bolo, že sa mi postupne začalo uľavovať a po treťom umývaní som sa cítila ako znovuzrodená. Ako keby zo mňa niekto zložil cementový plášť, doslova som sa nadýchla opäť života a zaspala som ako nemluvňa. Bez bolesti.
Po piatich dňoch trápenia som sa "vyliečila" za dve hodiny.
Viem, máte ma za blázna. Neveríte. Ani ja som neverila.

Odvtedy som túto procedúru robila veľmi často, takmer pri každej bolesti hlavy a bolo ich teda požehnane. Nie pri každej sa preukázalo ono "zrazenie" výluhu. Ale to som v podstate vedela už dopredu, lebo bolesť, kedy čistec zaúčinkoval, vyžarovala vždy na jednom a tom istom mieste.

Čistec som dostávala od známych, neskôr som si ho kupovala v lekárni alebo od domácich bylinkárov, minula som ho ohromné množstvo. Koľko bolestí hlavy, toľko Čistca rovného.
Keďže je tejto byliny z roka na rok menej, stráca sa z polí, strnísk, kde rastie, ubúdalo jej aj u mňa doma. Zostalo mi len nepatrné množstvo a tak som si ho šetrila.

Veľmi ma potešilo, keď som ho nedávno dostala od sestry. Celkom slušné množstvo. Ona síce tiež nikdy veľmi na jeho účinky neverila, ale v lete ho napriek tomu nazbierala a usušila. Keď mi ho priniesla, netušila som, že ma v tak krátkom čase opäť postaví na nohy.

Sestrin zber Čistca rovného

Začiatkom roka som sa po ukrutných bolestiach hlavy ocitla na pár dní v nemocnici, no aj po prepustení to nebolo ideálne.
Predpísali mi kortikoidné infúzie. Chodila som si ich dávať pichať ambulantne. Štyri dni. Stečenie "koktailu" trvalo pol hodiny. Zakaždým sme sa tam zišli štyria pacienti. Štyri infúzie. Sestrička ma hneď v začiatkoch upozornila na nežiaduce účinky, ale po prvých dňoch boli ozaj minimálne, dalo sa.
Na tretí deň, aj keď som si čítala časopis, nedalo mi nevšimnúť si, ako ma pani sediaca oproti pozoruje. Bolo to až nepríjemné. Jej oči prepichovali stránky časopisu. Netušila som, čo to má znamenať.
No zabudla som na to.

Večer toho dňa mi začalo trochu bubnovať v hlave, pripisovala som to možnému zvýšenému tlaku z infúzií. Posledný, štvrtý deň liečby sa bolesti zintenzívnili, zostávalo mi zle, do žalúdka sa mi natlačil kameň, ďalší deň sa pridružila motanica, zlé videnie, slabosť, malátnosť, navyše som opuchla. Tabletky na migrénu, ktoré mi v prípade komplikácií odporučili užiť, neúčinkovali alebo len krátko, bola som v stave, keď som už nevládala, bolo mi z toho do plaču, nevedela som, čo robiť. Celé tie dni som preležala v posteli vyradená z akejkoľvek činnosti.

A opäť to bolo na piaty deň, keď mi pri hľadaní Iskry /šumivý nápoj v prášku na zažívacie ťažkosti/ v špajzi padol do oka čistec od sestry.
Svitla mi nádej!
Uvarila som si z neho väčšie množstvo.
Vývar sa "nezrazil." Krásna zlatohnedá sa ale zmenila na tmavú, skoro čiernu a hustú. Ako glej. Počula som však, že aj to je znak toho, že sa telo čistí. Preto ma to neodradilo a išla som sa umyť druhý raz. V tomto výluhu už okamžite plávali pavučiny, zhrčili sa do jednej guče a to isté sa stalo aj po treťom umývaní.
Dôležité je pripomenúť, že môj stav sa postupne, ako som sa umývala, zlepšoval. Naozaj z minúty na minútu. Kameň zo žalúdka bol preč, ťažoba sa citeľne strácala.
Preto som pokračovala. Veď vývar stále nezostával čistý. Pripravila som si ešte dve dávky a aj tie sa zmenili na pavučinu.
Už som s tým však prestala, tri hodiny týchto procedúr, uvariť, precediť, vyluhovať, umyť, stačilo. Navyše, cítila som sa výborne. Dokonca až tak, že ma pochytil hlad, dostala som chuť na koláč, tak som ho aj upiekla. A to som pred pár hodinami nevládala ani myslieť.


Z toho, čo som napísala, nie je ani slovo vymyslené, zveličené, prekrútené.
Ja neviem, čo má tá bylina v sebe, že dokáže takéto zázraky. Nie nadarmo sa volá čistec, naozaj očisťuje.
Možno mi vytiahla z tela škodliviny, pozostatky chemických látok z infúzií, liekov, upravila krvný tlak, alebo aj uprený pohľad jednej ženy :)


Pozoruhodné je, že na to naši predkovia prišli, zistili ako a na čo bylinu používať. Lebo ako sa dočítate aj v odkazoch pod článkom, tento klenot prírody tieto schopnosti skutočne má. Ja som toho živým príkladom.
Už nedám na Čistec rovný dopustiť, po vlastných skúsenostiach som zmenila názor. Nepokladám jeho účinky za babský výmysel, ani tieto veci nespájam s poverami, čarami a pod.
Faktom zostáva, že mne čistec mnohokrát pomohol vrátiť sa kvalitne do života. Takmer okamžite.
Nie lieky, ale bylinka.

Netvrdím, že zaberie každému. Ale ak mávate občas podobné stavy, vyskúšajte túto očistnú kúru. Môžete si pripraviť odvar ako čaj. Teda, môžete ho piť. Bylinu dostanete kúpiť v niektorých lekárňach, alebo sa na ňu popýtajte v obchodoch s bylinkami. Aj keď sa postupne vytráca, ešte stále jej je na niektorých miestach dosť. Ako dôkaz uvádzam fotografie mojej sestry, kde máte možnosť vidieť celú záľahu Čistca rovného priamo pri čine.

Keď som sa naposledy tak expresne zbavila dlhodobej bolesti, povedala som si, že o tom napíšem. Možno pomôžem ľuďom, ktorí majú podobné stavy ako ja, a preto som si zdokumentovala priebeh očistnej kúry. Po umytí v na to vyčlenenom lavóri som odvar preliala postupne do starých misiek, tiež určených na podobné veci a odfotila.
Aby som nezabudla. Umýva sa tak, aby odvar stekal späť do lavóra, nie mimo. Zrejme iba kvôli tomu, aby ste videli, či reaguje. To už presne neviem. No podľa mňa, ak má odvar pomôcť, je jedno, či steká mimo alebo späť.

Čistec pripravený na varenie.

Varím prvú dávku

Čistý odvar. Vychladíme ho na teplotu tela a následne prelejeme do vhodnej nádoby, nad ktorou sa umývame.

Odvar po prvom umytí. Zostal skoro čierny.

Ďalší odvar, druhé umytie.

Po prvom, druhom, treťom umytí. Zakaždým je samozrejme použitý čistý odvar. Takýto zostal po očiste.

 

Preto varím ďalší odvar na dve umytia.

 

Po štvrtom umytí.

 

A po poslednom, piatom. Vtedy som si umyla celé telo.

Prikladám niekoľko odkazov, kde sa dočítate viac o jeho liečivých účinkoch a aj to, kde si ho môžete kúpiť, objednať. Alebo sa rovno vybrať do prírody a bylinku si nazbierať.
Spojíte tak príjemné s užitočným.
Verte, nie je to blud.


http://daryzeme.com/sk/caje-liecive-caje-liecive-byliny-zmesi-bylin/308-cistec-rovny-30g.html
http://www.najlepsicaj.eu/products/caj-cistec-rovny/
http://www.herbar.org/liecive-rastliny/rastlina/cistec-rovny/
http://fitshaker.sk/poznas-bylinku-ktora-ta-zbavi-urieknutia-vyskusaj-cistec/
http://www.koreninovazahrada.sk/product_info.php/cistec-rovny-p-477

Ryžový nákyp podľa starého receptu, ľahký, nadýchaný, chutný

Nastal ďalší deň, kedy opäť a zas vyvstala otázka, čo uvariť. Po pečených kuracích stehnách z predošlého dňa sa mi chute nastavili na niečo sladké. Aj keď som na internete pozrela xy receptov, nevedela som si vybrať. Stále to nebolo ono. A potom to odrazu prišlo! Doslova ma posadla neodolateľná chuť na starý dobrý ryžový nákyp. Nerobila som ho možno aj desať rokov, naposledy, keď s nami ešte bývali deti.
Vždy som ho pripravovala podľa starého receptu z kuchárskej knihy z čias mojej mladosti, čo je naozaj veľmi dávno, 80. roky minulého storočia. To ale nič nemení na fakte, že nákyp sa mi zakaždým vydaril, ryža nerozvarila, nepripiekla. Nákyp je akurátne sladký, nadýchaný, ľahký, naozaj chutný.
Povedala som si, že možno nastal čas na zmenu, pôjdem s dobou a cez vyhľadávač som sa preklikala cez zopár receptov. Ani jeden ma však nezaujal na sto percent a tak som napokon vytiahla moju starú kuchárku /recept som po toľkých rokoch zabudla/, čo tam po inováciách, a ryžový nákyp som ukuchtila ako za starých čias.
Nie je nad poctivú klasiku!
Odmenou za to, že som mu zostala verná, bol fantastický výsledok a ja sa s ním teraz podelím s vami.

Budete potrebovať:
200 g ryže
1/4 l vody
1/2 l mlieka
štipku soli
120 g pr. cukru
80 g masla
citrónovú alebo pomarančovú kôru
vanilkový cukor
3 žĺtky
sneh z 3 bielkov
marhuľový kompót
strúhanka na vysypanie formy

Tu je postup. 
Prebratú ryžu sparíme vriacou vodou, potom ju dobre premyjeme studenou vodou, zalejeme vriacou vodou a pomaly za častého miešania varíme. Keď ryža začne hustnúť, prilejeme mlieko, trochu osolíme a uvaríme do mäkka. Potom do ryže zamiešame maslo, cukor, vanilkový cukor, postrúhanú citrónovú alebo pomarančovú kôru, dobre premiešame a trochu vychladíme. Pridáme žĺtky a tuhý sneh.
Polovicu ryže dáme do dobre vymastenej /maslom/ a strúhankou vysypanej formy, naukladáme zavárané marhule /šťavu nevylievajte, použijete ju na podliatie nákypu/, navrstvíme druhú polovicu ryže a pečieme na 185 st. C cca 50 minút.
Hotový nákyp posypeme pr. alebo vanilkovým cukrom. Podávame teplý podliaty šťavou z kompótového ovocia.

Ak dodržíte tento postup, nemôžete nič pokaziť. Miesto marhúľ sa dá použiť iné zavárané ovocie alebo čerstvé jablká, vtedy ich nakrájate na tenké plátky a po uložení na prvú dávku masy posypete cukrom. Najchutnejší je však, aspoň pre mňa, so zaváranými marhuľami. Ja som na poslednú chvíľu zistila, že posledný domáci kompót je fuč, tak nasledovala rýchla cesta do potravín a použila som tie z obchodu.
V pôvodnom recepte je pridané aj kakao, ja som ho nikdy nedávala. Vy to však môžete skúsiť.

Ja som použila guľatozrnnú ryžu Bask, je úplne čistá, netreba ju ani preberať.

1/2 l mlieka

80 g masla, trochu navyše si nachystajte aj na vymastenie formy

vanilkový cukor používam môj domáci, vyrobený je z krupicového cukru a vanilkových luskov

kôra z jedného citróna

Takto vyzerala ryža po uvarení, nesmie byť suchá.

Stred ryžového nákypu.

Masa je pripravená na pečenie.

A takto vyzerá ryžový nákyp po upečení.

Takto vyzerá po rozkrojení.

Nákyp podlejeme kompótovou šťavou. Dobrú chuť!

A máme za sebou Vianoce aj Nový rok

Tak som tu zas. Síce s takmer dvojmesačnou prestávkou, ale predsa. Nebol čas písať blogy, naplno ma zamestnalo maľovanie na kamene POZRI TU
Odsunulo nabok aj pečenie vianočných koláčov, no napokon som stihla upiecť aj tie.

Táto fotka je z minulého roku, ale je taká pekná, že som neodolala a pridala som ju k aktuálnemu blogu.

Malá vzorka z vianočnej rýchlovky.

Medzitým som si doma aj u mamy odfajkla vianočné upratovanie a poďho zase do maľovania.
Čo čert nechcel, opäť a znovu ma pochytili zdravotné problémy, tak typické pre rok 2016 /presunuli sa aj do nového roku/, no i popri nich sa mi podarilo ukončiť starý rok podľa predstáv. Stihla som všetko, čo som chcela.

Vianoce sme prežili s najstarším, ale aj s najmladším členom rodiny. Sedemročný vnuk Alexander výrazne oživil domácnosť plnú vážnych dospelých.
Chýbala len dcéra. Naozaj veľmi chýbala. Ešte, že existujú telefóny a internet...

Vidieť šťastie v detskej tvári. Čo treba viac?

Na Nový rok sme však opäť zostali len dvaja. Ak počítam chorobu, traja.
Lenivú sviatočnú nedeľu sme si s mužom spestrili vychádzkou do mestského parku, nechali sme trochu vymrznúť bacily, čo sa na nás nalepili.

Teplomer ukazoval mínus 7 stupňov. U nás na miernom kopci sa prevaľovala ukážková inverzia, všetko naokolo sa belelo a strácalo v mliečnej hmle, ale dole v meste ju rozptýlilo zubaté slnko, svet bol hneď o kúsok veselší. Hoci ja milujem aj takéto hmlisté, nostalgické počasie. Ba niekedy ho mám radšej ako to slnečné.

V parku sa motalo zopár ľudí. Cestou k jazeru Veľká Hangócka sa na nás zo stromov sypala páperovitá inovať. Ako závoj. Taká chabá náhrada za sneh. No stále lepšie ako všadeprítomná, smutná šeď.
Zimnú idylu doplnila sýkorka vyďobávajúca dobroty z vrecúška od dobrých ľudí. Našu tichú prítomnosť zjavne ignorovala. 

Pohľad na hrad je pekný v každom ročnom období a z každej strany.

Jazero ešte nebolo zamrznuté tak, aby sa po ňom dalo bezpečne prejsť. Korčuliari si teda musia ešte deň, dva počkať. Ľad pod nohami praskal, deti skúšali jeho pevnosť drevenou palicou, ovzdušie vibrovalo, cvendžalo.

Ľad ešte nebol dostatočne pevný.

Rozjímala som. V spomienkach som sa vrátila do detstva, spomenula som si na biele zimy, sánkovačku, na korčuľovanie do úmoru, až mi omŕzali prsty na nohách...
Vtedy sa pripomenul reálny chlad, začal sa mi vtierať pod kabát.

Bez knihy ani na krok. Veď ako na Nový rok, tak po celý rok.

Urobila som zopár záberov okolia, zašli sme aj kúsok ďalej k rieke pozdraviť labute a divé kačky a pobrali sme sa späť, mráz bol čoraz trúfalejší.

  

Tieto pohľady ma vrátili do detstva.

 

Aj my sme niečo priniesli pre malých operencov. Na kríky som rozvešala kúsky loja na doplnenie energie a už naozaj rýchlym krokom sme sa pobrali domov.
Vymrznutí, ale nadmieru spokojní.

Nech je nový rok aspoň taký príjemný a pohodový ako bol jeho prvý deň, nech nám prinesie viac ľudskosti, lásky a pravdaže, zdravia.

PF 2017