utorok 3. júla 2018

Kampánia 4.časť Monte Faito

Po včerajšom výlete na ostrov Capri, pozri TU, sme si na dnes naplánovali menšiu túru v okolitých kopcoch Monte Faito a návštevu svätyne San Michele. Po našom sv. Michala.




Ako udávala predpoveď počasia, naozaj sa ochladilo a na poobedie je dokonca hlásený dážď, preto sa do hôr vyberáme hneď po raňajkách, aby sme sa dovtedy stihli vrátiť.

Po náročných dňoch plných presunov z miesta na miesto nám takýto menší oddych v horách skutočne príde vhod. Ešte aj počasie to vedelo.

Stačí vyjsť len pár metrov nad chatu, kde sme ubytovaní, a naša túra môže začať.




V lesoch s vápencovými skalami prevládajú buky, niektoré z nich majú vraj aj cez štyristo rokov a po obvode dosahujú viac ako šesť metrov. Rastú tu však aj duby, gaštany, borovice, viacero druhov vzácnych rastlín a čo ma celkom prekvapuje, prechádzame cez celé húštiny obrovského papradia.





Vlastne ani nevieme, kam presne kráčame, pretože značenie v týchto lesoch je v podstate nulové. Nevideli sme jedinú informačnú tabuľku, nie je dokonca ani pri našej horskej chate, lebo je strhnutá, a tak sa držíme chodníka kúsok od chát, poväčšine opustených.




Asi po štvrťhodinke prichádzame k lanovke vedúcej z Castellammare di Stabia.

V jej blízkosti je reštaurácia s barom. Majú otvorené, znútra sa ozýva hlasná hudba, ale nikde ani živej duše.


Ideme ďalej za nosom. Podľa mapky, ktorú sme si vzali z recepcie, by sme takto mali prísť ku kostolíku sv. Michala nachádzajúcemu sa na vrchole hory Faito.

Až teraz naplno oceňujeme turistické značenie na Slovensku a už nás neprekvapuje, že sa radí k najlepším na svete. Alebo je rovno najdokonalejšie? Každopádne, zažívame na vlastnej koži ten markantný rozdiel.

Trasa je však nenáročná, les má svoje čaro, výhľady sú fantastické a tak nám tá absencia značenia nepokazí náladu. Veď my si poradíme...
Dostávame sa na vyhliadku, odkiaľ je nádherný pohľad na Neapolský záliv.


Neapolský záliv/ Castellamarre di Stabia

Obloha je zastretá ťažkými mrakmi, zdá sa, že dážď sa z nich spustí skôr, ako sme očakávali. Ale zatiaľ len občas slabučko spŕchne, je to sotva pár kvapiek, čo ma však znepokojuje omnoho viac, je tlmené hrmenie odkiaľsi z diaľky. Dúfam, že nepríde búrka, o nej nebola ani zmienka. Potom ma prepadne chvíľková panika, žeby zemetrasenie? Len nedávno sa zem triasla vo vnútrozemí, čo malo tragické následky.
Môj muž ma upokojuje, nie je to ani jedno z toho, na čo myslím. Ale čo dunenie spôsobuje, zostáva pre mňa záhadou.

Dobre, pokračujeme v našej túre naslepo.






Po vyše hodine sa napokon aj bez značenia dostaneme k svätyni na hore Faito, kde je okrem kostolíka, ktorý je práve v rekonštrukcii, umiestnených niekoľko vysielačov.










Panoramatický výhľad odtiaľ je naozaj úchvatný. Ťahá sa od Capri po Neapol a ďalej vidieť provinciu Caserta. Na to všetko dohliada Madona z roku 1988 obsypaná drobnými mincami pre šťastie.


Madona a Neapolský záliv, Vezuv


Z druhej strany sa nám naskytne pohľad na Sorrentský polostrov, vidíme kúsok mora, tam sme boli včera a zajtra pôjdeme. Aké zvláštne pozerať sa na tie miesta z výšky 1131 mnm.



Sorrentský polostrov

Keď sa dosť pokocháme malebnosťou krajiny, vojdeme dovnútra kostolíka a stretávame kňaza, ktorý by s nami rád podebatoval, keby nebolo tej nešťastnej jazykovej bariéry. Napriek chabému dorozumievaniu nám poukazuje zákutia svätyne.

Nadchne ma výhľad za dreveným oltárom, na výrobu ktorého sa použil dub až zo Slovinska, na rozjímanie a meditáciu nemôže byť ideálnejšie miesto. Dostávame obrázky svätých a zakotvíme v malej predajničke, kde kúpim zopár drobností ako pamiatku na toto pútnické miesto.




História svätyne siaha do 6. storočia. Údajne bola postavená v blízkosti miesta, kde sa svätí Catello a Antonino /patróni Castellamarre a Sorrenta/ oddávali meditácii a modlitbe.

V jednu noc sa svätý Michal archanjel zjavil obom v spánku a nariadil im vybudovať kaplnku na jeho počesť. Bola postavená vo veľmi krátkom čase aj so sochou svätého.

Vďaka pápežovej pomoci sa podarilo na kostole dokončiť strechu, čím sa jeho stav vylepšil natoľko, že sa stal miestom mnohých pútí a v roku 1392 získal titul opátstva.


V priebehu rokov sa stal jedným z najdôležitejších pútnických miest v Európe.

To, čo z neho robilo významné miesto uctievania, nádeje a modlitieb, bol zázrak mana.

Legenda hovorí, že počas invázie Turkov v Sorrente v roku 1558 sa skupine utečencov podarilo uchýliť v svätyni, kde v modlitbách žiadali sv. Michala o pomoc.

Vtedy zo sochy svätého začala vytekať zázračná tekutina, mana, a deň na to bolo mesto oslobodené od útočníkov.



Podobné zázraky sa v nasledujúcich rokoch často opakovali, čím sa toto miesto uctievania stalo skutočným pútnickým miestom pre veriacich.

V priebehu rokov bola svätyňa niekoľkokrát poškodená a prestavaná, v r. 1862 sa chrám rozpadol, sochu zasiahol blesk, preniesli ju preto do katedrály v Castellamarre di Stabia, kde je dodnes.




Súčasná podoba svätyne je z roku 1937, bola postavená na inom mieste. Na jej výstavbu použili tehly, ktoré veriaci vyniesli na vrch hory pešo ako dar pre sv. Michala. Vysvätili ju 24.9.1950.



V roku 2000 slávnostne odhalili bronzové súsošie svätých /Michela, Antonina, Catella/.




Toľko v skratke z histórie...

Obloha je čoraz olovenejšia, je čas pobrať sa späť.
Cestou si ešte nazbieram za plnú tašku dokonale tvarovaných veľkých šišiek na dekoráciu do bytu, pobavíme sa na vani s vedrom uprostred hustého lesa, ale zase nikde nevidíme nijakú informačnú tabuľku či značku, aj keď sa vraciame inou cestou.





Po hodine a pol, zastavili sme sa na chvíľu pri lanovke, sme "doma".

Dažďu visia nohy, ale pokiaľ si to rozmyslí, ideme sa ešte pozrieť na vyhliadku pod chatou, čo je len pár metrov.


Vyhliadka.

Nezdržíme sa tam však dlhšie ako päť minút, lebo sa už naozaj rozprší.
Len čo zatvoríme dvere na izbe, sú dve hodiny, spustí sa lejak. Ako vypočítané.
A tak si teda užívame poobednú siestu striedavo na izbe a na terase s výhľadom, ktorý nás neprestáva baviť.




Pohľad z izby/terasy

Po večeri dolu v reštaurácii vyjdeme von. Je pol siedmej. Už neprší, obloha sa pomaly, ale isto čistí. Oblaky sa prevaľujú nad krajinou ako para nad hrncom, odkrývajú život všade naokolo.




Popred chatu si razí cestu stádo oviec, huňatý Dunčo ich má s absolútnym rešpektom pod kontrolou.





Prejdeme znovu na vyhliadku a necháme sa unášať úchvatným divadlom končiaceho dňa.




Zbytočné každé slovo, stačí sa len pozerať a všetko je povedané.











Vezuv














Strávili sme viac-menej oddychový deň, zajtra nás už opäť čaká jazda autom po preplnených cestách. Chystáme sa znovu do Positana a ešte kúsok ďalej do nemenej malebného mesta Amalfi.
No a na ďalší deň Neapol... Tešíme sa.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára