Šibeničný vrch BORINA Nitra

Šibeničný vrch /218 m n.m./ alebo aj Borina v Nitre je ďalšou lokalitou v tomto meste, zdá sa, mimo záujmu Mestskej rady. Dlhé roky tento kus vzácnej zelenej oázy pustne bez toho, aby sa urobili patričné kroky k jej znovuzrodeniu, oživeniu. Pre obyvateľov mesta. Pre turistov.
Pre zelenší život.

Šibeničný vrch 218 m n.m. Pohľad z náprotivnej Kalvárie. Okolie už husto zastavané.

Šibeničný vrch nielenže patrí k jednému zo siedmich pahorkov mesta, ktoré ho charakterizujú, ale má aj svoju význačnú historickú stopu.

Už vo veľkomoravskom období tu stálo menšie útočiskové hradisko.

Na prelome 16. a 17. storočia bola na pahorku postavená strážna veža /Turecká varta/ ako obrana pred tureckými vpádmi.

Turecká varta - kultúrna pamiatka

Bola to jedna z troch pozorovateľní mesta, sledovala prístupovú cestu z juhozápadu /od Šale/. Ďalšia bola na Kalvárii /na mieste dnešnej kaplnky/ a tiež vo Veľkých Janíkovciach. Táto sa však nezachránila.
Varty mali za úlohu vysielať smerom k hradnej posádke brániacej mesto varovné signály.
Význam Tureckej varty je teda kľúčový.

Preto ma udivuje, že sa jej nedostáva takmer žiadnej pozornosti.

Pomenovanie Šibeničný vrch dostal jeden zo siedmich pahorkov Nitry v roku 1846, keď sem presťahovali šibenicu stojacu predtým pri mestskom cintoríne. Odvtedy sa uplatňovalo hrdelné právo na tomto mieste.

Nedávno sa však objavili informácie o novom výskume, pri ktorom sa zistilo, že veža je podstatne mladšia a neslúžila ako strážne miesto pred vpádom Turkov, ale ako väzenský objekt.
Pokiaľ však tieto nové tvrdenia nebudú hodnoverne podložené ďalšími archeologickými výskumami, veža pre mňa zostáva aj naďalej Tureckou vartou.

Borina alebo Šibeničný vrch, v minulosti miesto hrdelných popráv.

Kedysi bol pahorok bez porastu, až v 80. rokoch 19. storočia tu vysadili borovicové stromy, ktoré sú dnes bohato rozrastené a práve kvôli tomu prischol Šibeničnému vrchu názov Borina.

V hustej borine je ukrytá aj Turecká varta. Kto o nej nevie, nájde ju len náhodne.
Jej posledná väčšia rekonštrukcia bola prevedená v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy viac-menej chátra.
Pred dvomi rokmi sa konečne niečo pohlo a renesančný strážny objekt bol čiastočne opravený, vyčistený od nežiadúcej vegetácie.

Turecká varta v zajatí boriny. Aké významné miesto a aké zabudnuté! A momentálne zamrežované z bezpečnostných dôvodov.

Keď som sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi rozhodovala, v akej časti Nitry sa s rodinou usadiť, presvedčila ma nie veľmi zastavaná mestská časť Čermáň pre svoju tichú polohu, kde sa človek cítil ako na dedine a pritom blízko centra, kam sa dá prejsť pešo v priebehu štvrťhodinky a autom za pár minút. No a páčili sa mi výhľady na Kalváriu, Zobor, Borinu.

Pohľad na Kalváriu z Boriny. A dom na dome...

Dnes už mám výhľady z veľkej miery zastavané, je tu väčší pohyb, ruch, no stále sa tu dá ešte nažívať v relatívnom pokoji.

Pohľad na Čermáň zo Šibeničného vrchu.

Chýba nám tu však zelené miesto, kde by človek mohol úplne vypnúť, kde by mu zmizli z očí domy, paneláky, obchody, autá, kde by sa mohol prechádzať iba v mĺkvej spoločnosti stromov, sadnúť si do ich priateľských tieňov, nechať sa pohltiť prítomnosťou a iba vdychovať ich čistú vôňu.

Vlastne to miesto nám nechýba, máme ho pred očami, na skok, ibaže nie v takej forme, akú by ľudia pre dobrý pocit uvoľnenia uvítali.

Je ním Šibeničný vrch, medzi domácimi známy ako Borina.

Predstavte si, že tu sedíte na lavičke v tieni a vôni borovíc...

Naozaj sa tu nadýchate čistej borovicovej vône.

Ako spomína moja svokra, v 50. rokoch minulého storočia sem chodievala ako dieťa zo Starého mesta s rodičmi na sánkovačku.
To som chodila s mojimi deťmi presne po štyridsiatich rokoch aj ja. Z Čermáňa.

Dolu kopcom to ide v zime na snehu dobre.

Ale vtedy po vojne bolo na Čermáni iba pár domov, taká nenápadná dedinka a tam, kde dnes stojí sídlisko Klokočina, rozbiehali sa doširoka iba nedozerné role, polia. Okolo Boriny skoro nič nebolo. Žiadne stavby.

Tajomný Šibeničný vrch

To isté mi hovorí moja 84. ročná mama. Za jej mladých čias si sem vyšla na prechádzky, zbožňovala sedieť na lúke, vyhrievať sa na slnku, čítať, debatovať s kamarátkami, alebo len tak pozorovať okolie.
Spomína si, že sa tu konali aj kultúrne akcie.

Toto všetko by nám mohla Borina poskytnúť aj dnes.

Uznáte, že toto miesto má svoje čaro?

Je síce možné poprechádzať sa po tomto tajomnom kúsku lesa, veď to robím pravidelne, ale srdce mi trhá, keď vidím, aké je to všetko spustnuté, zanedbané, pritom má Borina obrovské možnosti.

Z Boriny sú pekné výhľady aj na Zobor.

Zelená nám v Nitre chýba!

Cyklisti si v lesíku označili nebezpečné miesta trás.

Z východnej strany Boriny. Smer Kalvária.

Vyčistiť ju, spevniť chodníky, osadiť osvetlenie, umiestniť lavičky, vyčarovať čarovné zákutia, postaviť knižné búdky, možno pamätníky /sochy/ pripomínajúce dejiny, pre deti vyhotoviť prírodné ihriská, herne, lezeckú či online dráhu, vyhliadku, cyklistický chodník, hoci cyklisti tu brázdia hrboľaté chodníky už teraz, pridať informačné tabule o histórii miesta, strážnu vežu dostať do stavu, aký jej prináleží, využiť lúky na piknik, pozostatky amfiteátra zase na kultúrne podujatia, veď kde inde by lepšie vynikli historické slávnosti, napr. šermiarske súboje či nejaké dobové divadlo pod holým nebom, o tajomných akciách počas /v našich končinách novodobého sviatku/ Halloweenu ani nehovorím. Sme predsa na Šibeničnom vrchu!

Cyklista

Tu najviac cítiť poryvy vetra a počuť šumenie borovíc. A možno ešte šepot duší...

Na tomto mieste by sa mohli konať rôzne kultúrne podujatia

Šibeničný vrch má veľký potenciál.

Nachádza sa tu aj pásmo hygienickej ochrany vodného zdroja.

Ale aj vykrývač.

V blízkosti sú dva cintoríny. Jeden cez cestu smerom na severozápad židovský...

Tých nápadov by bolo neúrekom, je len na tých, ktorí o tom môžu rozhodnúť, ako s týmto výnimočným miestom s veľkým potenciálom, naložia.

Stojí za povšimnutie.

Veď zeleného je v Nitre tak pramálo!

Druhý v bezprostrednej blízkosti lesíka.

Borina v zlate zapadajúceho slnka.

Ešte posledný pohľad na hustú zeleň a môžem ísť domov. Tadiaľto vchádzam aj odchádzam...