streda 16. novembra 2016

Maľovanie na kamene

Dlhší čas som o sebe nedala vedieť. Udialo sa toľko vecí! Nebol čas písať blogy, to ale neznamená, že som zaháľala. Posledné dni a týždne sa niesli v znamení zmien. V práci, v súkromí, dotkli sa i priateľstiev, keď to tak zhrniem, v podstate to boli pozitívne zmeny. Až na to zdravie, robí si, čo chce.

A k týmto zmenám radím aj moju momentálnu záľubu. Tou je maľovanie na kamene. Síce môj prvý maľovaný kameň uzrel svetlo sveta ešte niekedy na jar, no teraz, keď mám viac voľného času, venujem sa tomu intenzívnejšie.

Chvíľu mi trvá, pokiaľ nájdem vhodný motív, prvoradé však u mňa je, aby korešpondoval s nejakou výraznou črtou obdarovaného, jeho záľubou, aby sa ho ten darček bytostne dotýkal, aby mu urobil radosť.

Môj celkom prvý kameň bol anjelský. Inšpiráciu som našla na internete. Anjel na hojdačke pri západe slnka. Ihneď som vedela, ktorému anjelovi v ľudskej podobe bude určený. Verím, že som sa trafila.


Anjel venovaný anjelovi.

Tak to bolo aj v prípade druhého maľovaného kameňa, ktorý som pripravovala pre moju mladú kolegyňu, milovníčku kníh. Je to moderná žena, nemá rada vyumelkované veci, malo to byť teda niečo jednoduché a pritom originálne. Uvažovala som, uvažovala, keď som  si spomenula na jednu jej fotografiu zo sociálnej siete. A bolo rozhodnuté. Kameň bol o dva dni na svete a myslím, že som kolegyni podarovala aspoň trochu radosti.


Námetom mi bola fotografia kolegyne aj s jej popisom "Books are the girl´s best friends!"


Ďalším v poradí sa stal Malý princ. Vlastne som ho začala maľovať ešte pred kameňom dievčaťa s knihami, prvá myšlienka bola, že bude patriť mojej mladej kolegyni, nakoniec to dopadlo inak. Malého princa plánujem darovať už dospelému synovi, pretože má toto jedinečné dielko nesmierne rád, aj keď už nie je dieťaťom. Ak sa mi však podarí do Vianoc namaľovať ešte aspoň jedného Malého princa, potom tento bude na predaj.


Malého princa som prerábala päť večerov, najmä tváričku, tú som upravovala nespočetnekrát.


Táto zábavka ma tak chytila, že som začala maľovať ako divá. Jeden deň, jeden kameň, niekedy aj dva, tri. Podľa obtiažnosti.


Anjelov nie je nikdy dosť. Najmä na Vianoce.

Mimochodom, je to veľká piplačka, i keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.


Maličké korčule na maličkom zasneženom kameni.

Počiatočná eufória pravdaže nemohla vydržať dlho, teraz sa už napríklad štvrtý deň piplem s touto dedinkou, nie a nie dať na poriadok chalúpky, aby neleteli, aby boli ako-tak verné reálu. Sú okolo celého kameňa, ale veď keď ho dokončím, fotky dám zo všetkých strán.


Slovenská dedinka asi v tretine práce.

Spočiatku som pracovala aj v noci. S týmto čičmianskym domom som začala pár minút po polnoci. Nijako sa mi vtedy nedarilo zaspať, tak som to vzdala a s úplne čerstvou mysľou som sa pustila do maľovania. Po pol štvrtej nadránom som mala hotovo. Ale aj keby hotovo nebolo, ukončila by som to tak či tak, lebo okolo tretej hodiny ma v príjemnom tichu nočného bytu vystrašili také desivé zvuky, že som skoro prišla o rozum. Možno by sa to dalo racionálne vysvetliť, však som aj úporne rozmýšľala, čo mohlo to opakované kvílenie spôsobiť, no jedno je isté. Odvtedy v noci nepracujem.


Nočná adrenalínová práca na čičmianskom vzore.

Momentálne mám menší pracovný útlm, asi toho bolo na začiatok priveľa. Babrem sa s tou dedinkou a rozmýšľam, či ju na pár dní odložiť bokom, medzitým spraviť niečo iné, ale nedá mi to, chcem ukončiť, čo som začala. Zaťala som sa, ja sa len tak ľahko nevzdám.


Pri tejto práci sa učím trpezlivosti, lebo ja som veľmi netrpezlivý človek, chcela by som všetko hneď, takže je to pre mňa zároveň aj taká malá terapia.
A ako si pri tom vyčistím hlavu je zbytočné sa aj zmieňovať.


Zaláskované.

A také klasické vianočné.
 
A opäť zaláskované.

Keď už bol ten supermesiac, táto maľba nesmela chýbať. Inšpiráciu som tiež našla na webe.


Kamene zbieram, kde sa dá. Ak natrafím na taký, čo sa dá pekne postaviť, že vyzerá ako určený na dekoráciu, radosť mám o to väčšiu.


Dôležitý je vhodný kameň.


No a už len na záver. Uvítam od Vás každý jeden originálny návrh a potom Vám ho opäť predstavím. Samozrejme, na kameni.

Ďakujem, že ste ma navštívili.

Viac na FB

1 komentár:

  1. Tiež s dcérou maľujeme na kamene a potom si ich berieme na dovolenku a dcéra ich tam potom rozmiestňuje. Koľko kameňov dá, toľko si ich musíme zase priviezť späť :-D. Musím sa priznať, že ma ale viac baví maľovanie podľa čísel , takže maľovanie kamienkov nechávam skôr na dcére a ja len dohliadam :-) .

    OdpovedaťOdstrániť