Aj v nemocnici existuje vľúdnosť

Vľúdnosť v nemocnici? Akože vľúdny personál? A to prosím pekne kde, v ktorej nemocnici? To je nejaká irónia?

Ani sa vám nečudujem, ak vás názov tohto príspevku zaskočil a položili ste si podobné otázky. Reagovala by som asi rovnako. Veď za posledné mesiace mám toľko skúseností z nemocničného sveta /väčšinou neblahých/, že by to stačilo na román. Napokon, jeden zážitok som nedávno zapísala tu. Síce boli aj horšie, tento sa mi však zdal okrem určitej dávky tragickosti aj vtipný.

Ale vrátim sa k tomu, o čom som chcela. Verte či nie, naozaj existuje miesto, kde sa na vás nemocničný personál usmieva, je milý, ochotný, profesionálny a kde tomu kraľuje /i keď nie je celkom na čele/ jedna úžasná osoba, ako sme sa viacerí pacienti zhodli, bytosť priam anjelská.

No dobre, nebudem vás už napínať...
Toto všetko sa deje vo Fakultnej nemocnici na Klinike fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Nitre.

A že kto je tým anjelom v ľudskej podobe?
Nuž, nikto iný ako pani primárka A. Királová Mudr. PhD.
Doslova žasnete nad jej empatickým prístupom, citlivosťou, vnímavosťou. A božskou trpezlivosťou. Túžbou pomôcť, snahou uľaviť pacientom od bolesti.

Pri tejto lekárke má človek istotu, že je pre ňu dôležitý, že ju zaujíma, že nie je len ďalším kusom z čakárne.

A práve tak som sa cítila aj pri príjme na lôžkové oddelenie. Čakalo ma vľúdne prijatie mladého a usmiateho zdravotníckeho asistenta  a to zmiernilo prvotný, nie veľmi dobrý dojem zo starého a ošumelého zariadenia, ktoré som veru nečakala. Myslela som si, že všetky oddelenia FN sú už po prerábke, veď ubehlo niekoľko rokov, čo som s rekonštrukciami mala aj ja trošku do činenia, keď som sa podieľala na tvorbe cenových ponúk. Mýlila som sa.

Bol to návrat o niekoľko desiatok rokov späť, nemusím hádam detailne opisovať, čo to znamená, ale vďaka neskutočne príjemnému personálu mi to napokon vôbec neprekážalo. A hoci som sa neskôr neplánovane dostala na nadštandartnú izbu /nebola celkom nadštandartná, lebo toaleta v nej chýbala/, každý deň som sa podvečer vrátila na starú izbu za mojimi parťáčkami, kde sme okrem iného preberali aj úžasnú atmosféru na tomto oddelení.

Ako je možné, že sú všetci trpezliví, usmiati, starostliví a láskaví? Až vás z toho hreje pri srdci. A keď píšem všetci, tak všetci! Od prednostky cez primárku, jej ambulantnú sestričku, lekárov na lôžkovom oddelení, fyzioterapeutov, sestry /aj zdravotníckeho asistenta/ až po upratovačky.
Ako je možné, že tu sa to dá a inde horko-ťažko? Alebo vôbec.
Toto oddelenie je však priam nasiaknuté vľúdnosťou. Ľudskosťou.

Také niečo sa naozaj len tak nevidí, nezažije.

 

Ono to potom ide ľahšie aj s tými hnusnými chorobami, bolesťami, liečba je účinnejšia, keď máte okolo seba takých vzácnych ľudí. Áno, nebojím sa napísať, že v zdravotníctve vzácnych.

Bonusom k tomu všetkému je príjemné prostredie nemocničného areálu, množstvo zelene, spev vtákov, krásny výhľad na blízku Kalváriu. Akoby ste ani neboli v centre mesta, akoby ste boli od neho na míle vzdialení. Aj samotná budova, kde sídli Klinika FBLR má svoju historickú hodnotu, je vskutku malebná, len škoda, že miestami poznačená zubom času.

Som šťastná, že už som doma, vo svojom, zároveň ma napĺňa krásny pocit z toho, že to s tým naším, tak často kritizovaným zdravotníctvom nie je celkom márne, že aj v ňom existujú ľudia, ktorí robia svoju prácu radi a srdcom.

Toto bolo moje malé vyznanie všetkým zdravotníkom tohto oddelenia a zároveň poďakovanie.
Prajem im, aby už došlo aj na nich a dočkali sa tak prepotrebnej rekonštrukcie, veď títo ľudia si to evidentne zaslúžia a napokon, spokojní pacienti tiež.