utorok 27. novembra 2018

Šibeničný vrch BORINA Nitra

Šibeničný vrch /218 m n.m./ alebo aj Borina v Nitre je ďalšou lokalitou v tomto meste, zdá sa, mimo záujmu Mestskej rady. Dlhé roky tento kus vzácnej zelenej oázy pustne bez toho, aby sa urobili patričné kroky k jej znovuzrodeniu, oživeniu. Pre obyvateľov mesta. Pre turistov.
Pre zelenší život.

Šibeničný vrch 218 m n.m. Pohľad z náprotivnej Kalvárie. Okolie už husto zastavané.

Šibeničný vrch nielenže patrí k jednému zo siedmich pahorkov mesta, ktoré ho charakterizujú, ale má aj svoju význačnú historickú stopu.

Už vo veľkomoravskom období tu stálo menšie útočiskové hradisko.

Na prelome 16. a 17. storočia bola na pahorku postavená strážna veža /Turecká varta/ ako obrana pred tureckými vpádmi.


Turecká varta - kultúrna pamiatka

Bola to jedna z troch pozorovateľní mesta, sledovala prístupovú cestu z juhozápadu /od Šale/. Ďalšia bola na Kalvárii /na mieste dnešnej kaplnky/ a tiež vo Veľkých Janíkovciach. Táto sa však nezachránila.
Varty mali za úlohu vysielať smerom k hradnej posádke brániacej mesto varovné signály.
Význam Tureckej varty je teda kľúčový.

Preto ma udivuje, že sa jej nedostáva takmer žiadnej pozornosti.

Pomenovanie Šibeničný vrch dostal jeden zo siedmich pahorkov Nitry v roku 1846, keď sem presťahovali šibenicu stojacu predtým pri mestskom cintoríne. Odvtedy sa uplatňovalo hrdelné právo na tomto mieste.

Nedávno sa však objavili informácie o novom výskume, pri ktorom sa zistilo, že veža je podstatne mladšia a neslúžila ako strážne miesto pred vpádom Turkov, ale ako väzenský objekt.
Pokiaľ však tieto nové tvrdenia nebudú hodnoverne podložené ďalšími archeologickými výskumami, veža pre mňa zostáva aj naďalej Tureckou vartou.


Borina alebo Šibeničný vrch, v minulosti miesto hrdelných popráv.

Kedysi bol pahorok bez porastu, až v 80. rokoch 19. storočia tu vysadili borovicové stromy, ktoré sú dnes bohato rozrastené a práve kvôli tomu prischol Šibeničnému vrchu názov Borina.

V hustej borine je ukrytá aj Turecká varta. Kto o nej nevie, nájde ju len náhodne.
Jej posledná väčšia rekonštrukcia bola prevedená v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy viac-menej chátra.
Pred dvomi rokmi sa konečne niečo pohlo a renesančný strážny objekt bol čiastočne opravený, vyčistený od nežiadúcej vegetácie.


Turecká varta v zajatí boriny. Aké významné miesto a aké zabudnuté! A momentálne zamrežované z bezpečnostných dôvodov.

Keď som sa pred viac ako dvadsiatimi rokmi rozhodovala, v akej časti Nitry sa s rodinou usadiť, presvedčila ma nie veľmi zastavaná mestská časť Čermáň pre svoju tichú polohu, kde sa človek cítil ako na dedine a pritom blízko centra, kam sa dá prejsť pešo v priebehu štvrťhodinky a autom za pár minút. No a páčili sa mi výhľady na Kalváriu, Zobor, Borinu.


Pohľad na Kalváriu z Boriny. A dom na dome...

Dnes už mám výhľady z veľkej miery zastavané, je tu väčší pohyb, ruch, no stále sa tu dá ešte nažívať v relatívnom pokoji.


Pohľad na Čermáň zo Šibeničného vrchu.

Chýba nám tu však zelené miesto, kde by človek mohol úplne vypnúť, kde by mu zmizli z očí domy, paneláky, obchody, autá, kde by sa mohol prechádzať iba v mĺkvej spoločnosti stromov, sadnúť si do ich priateľských tieňov, nechať sa pohltiť prítomnosťou a iba vdychovať ich čistú vôňu.




Vlastne to miesto nám nechýba, máme ho pred očami, na skok, ibaže nie v takej forme, akú by ľudia pre dobrý pocit uvoľnenia uvítali.

Je ním Šibeničný vrch, medzi domácimi známy ako Borina.


Predstavte si, že tu sedíte na lavičke v tieni a vôni borovíc...

Naozaj sa tu nadýchate čistej borovicovej vône.

Ako spomína moja svokra, v 50. rokoch minulého storočia sem chodievala ako dieťa zo Starého mesta s rodičmi na sánkovačku.
To som chodila s mojimi deťmi presne po štyridsiatich rokoch aj ja. Z Čermáňa.


Dolu kopcom to ide v zime na snehu dobre.

Ale vtedy po vojne bolo na Čermáni iba pár domov, taká nenápadná dedinka a tam, kde dnes stojí sídlisko Klokočina, rozbiehali sa doširoka iba nedozerné role, polia. Okolo Boriny skoro nič nebolo. Žiadne stavby.


Tajomný Šibeničný vrch

To isté mi hovorí moja 84. ročná mama. Za jej mladých čias si sem vyšla na prechádzky, zbožňovala sedieť na lúke, vyhrievať sa na slnku, čítať, debatovať s kamarátkami, alebo len tak pozorovať okolie.
Spomína si, že sa tu konali aj kultúrne akcie.

Toto všetko by nám mohla Borina poskytnúť aj dnes.


Uznáte, že toto miesto má svoje čaro?


Je síce možné poprechádzať sa po tomto tajomnom kúsku lesa, veď to robím pravidelne, ale srdce mi trhá, keď vidím, aké je to všetko spustnuté, zanedbané, pritom má Borina obrovské možnosti.




Z Boriny sú pekné výhľady aj na Zobor.

Zelená nám v Nitre chýba!

Cyklisti si v lesíku označili nebezpečné miesta trás.

Z východnej strany Boriny. Smer Kalvária.

Vyčistiť ju, spevniť chodníky, osadiť osvetlenie, umiestniť lavičky, vyčarovať čarovné zákutia, postaviť knižné búdky, možno pamätníky /sochy/ pripomínajúce dejiny, pre deti vyhotoviť prírodné ihriská, herne, lezeckú či online dráhu, vyhliadku, cyklistický chodník, hoci cyklisti tu brázdia hrboľaté chodníky už teraz, pridať informačné tabule o histórii miesta, strážnu vežu dostať do stavu, aký jej prináleží, využiť lúky na piknik, pozostatky amfiteátra zase na kultúrne podujatia, veď kde inde by lepšie vynikli historické slávnosti, napr. šermiarske súboje či nejaké dobové divadlo pod holým nebom, o tajomných akciách počas /v našich končinách novodobého sviatku/ Halloweenu ani nehovorím. Sme predsa na Šibeničnom vrchu!


Cyklista

Tu najviac cítiť poryvy vetra a počuť šumenie borovíc. A možno ešte šepot duší...

Na tomto mieste by sa mohli konať rôzne kultúrne podujatia

Šibeničný vrch má veľký potenciál.

Nachádza sa tu aj pásmo hygienickej ochrany vodného zdroja.



Ale aj vykrývač.

V blízkosti sú dva cintoríny. Jeden cez cestu smerom na severozápad židovský...
Tých nápadov by bolo neúrekom, je len na tých, ktorí o tom môžu rozhodnúť, ako s týmto výnimočným miestom s veľkým potenciálom, naložia.

Stojí za povšimnutie.

Veď zeleného je v Nitre tak pramálo!

Druhý v bezprostrednej blízkosti lesíka.




Borina v zlate zapadajúceho slnka.

Ešte posledný pohľad na hustú zeleň a môžem ísť domov. Tadiaľto vchádzam aj odchádzam...

pondelok 12. novembra 2018

Kúpele Bojnice LD Lysec


Kúpele Bojnice
Mesiac v kúpeľoch. Ako by som tam tie štyri týždne vydržala? Veď by ma ten stereotyp zabil!
Taká bola moja argumentácia, prečo odmietnuť kúpele po operácii.

Čas, dokedy som si liečenie mohla vybrať sa krátil, okolie na mňa naliehalo, aby som išla, veď ti to len pomôže! a tak som sa začiatkom septembra rozhodla, že dobre teda, pôjdem.
Napokon, žiadanku potvrdenú od lekára som mala už od mája. Bolo ju treba len riadne vyplniť, o čo sa postarala moja obvodná lekárka, a tak som sa s ňou vybrala do poisťovne.

LD Lysec
Slovenské kúpele veľmi nepoznám, nie som kúpeľný či wellnessový typ, asi pred 18 rokmi som bola len v Brusne po operácii žlčníka, no zato mi v mysli zostal obraz liečebného domu Lysec v Bojniciach, kde som pred 9 rokmi navštívila mamu. Už vtedy som si povedala ak niekedy kúpele, potom tam.

Síce som v poisťovni najskôr opáčila, či by nebolo niečo v Piešťanoch, je to predsa len o čosi bližšie, poznám to tam a tie kúpele vyzerajú ozaj krásne. Ibaže na kúpeľnom ostrove mali voľné LD už iba s veľmi vysokým doplatkom a dochádzať na procedúry z mesta sa mi vôbec nežiadalo. Aj keď tam by to už bolo bez dodatočných príplatkov.

Bolo mi povedané, že idem neskoro. Operovaná som bola v novembri m.r. a do roka musí byť liečenie absolvované.
Preto už nebolo veľmi z čoho vyberať.

LD Mier Bojnice, nachádza sa tu prijímacia kancelária

Piešťany som teda vylúčila a s malou dušičkou sa spýtala na LD Lysec v Bojniciach. Už mi tieklo do topánok.
Sprvu sa zdalo, že z Lysca nebude nič. Všetko obsadené! Potom sa našlo jediné voľné miesto, len som sa mala rozhodnúť, či mi nebude vadiť, že budúca spolubývajúca je ročník 1940. O celých 27 rokov viac. Nevadilo mi to. Bola som rada, že Lysec vyšiel. Aj keď s doplatkom, ktorý spolu s kúpeľným poplatkom a mestskou daňou činil cca 220 €.

LD Lysec stratený v zeleni

Keďže času nebolo nazvyš, liečenie mi obratom odsúhlasili s presným termínom nástupu 9. október.

Aby sa mi začiatok lepšie znášal, prvé 3 dni som začínala spolu s manželom. Zaplatil si program Vital+, ktorý zahŕňa návštevu lekára a procedúry plus wellness.
Dobre som spravila, lebo hneď z úvodu som pomaly nevedela, čia som.

Lysec, recepcia
Po prihlásení na recepcii s "vlažnou" recepčnou nasledovalo ubytovanie v peknej izbe s balkónom na 3. poschodí, lekárska prehliadka, procedúry, pravdaže medzitým obed, kde sa nás ujala Janka s dobrou náladou a tá jej vydržala celý čas môjho pobytu. Ako aj jej kolegyni Ivke. Nevideli ste radostnejšiu čašníčku.

Musím povedať, že už samotný pohľad na LD Lysec zapôsobil na mňa blahodarne, liečivo. Zaplavený bohato zakvitnutými muškátmi, s množstvom drevín naokolo pôsobí tento žltý dom s červenou strechou v údolí skutočne malebne, upokojujúco.


LD Lysec je obsypaný kvetmi a zeleňou

Lysec, na tejto strane som mala izbu. 

Čaro prítomnosti

Rovnako tak park priamo pod oknami. Stačí prejsť pár krokov a už sa stanete jeho súčasťou, kde sa dá fantasticky vypnúť, relaxovať. Vlastne celý kúpeľný areál je miestom blahodarného odpočinku, pokoja, môžete sa v ňom prechádzať donekonečna, je to dokonalý balzam na dušu.

Park v bezprostrednej blízkosti LD Lysec

Aby som nezabudla, po odchode môjho muža som dostala na izbu spolubývajúcu a napokon to bola pani len o dva roky staršia ako ja a od prvej chvíle sme si rozumeli, čo je veľmi dôležité, ak máte spolu bývať takú dlhú dobu.
Takže som aj v tomto ohľade dopadla nadmieru dobre.

LD Lysec, posedenie vonku pri káve v objatí kvetov je malou slávnosťou
Kúpeľný areál je nádherný, doslova ma uchvátil. Aj napriek výhradám domácich /Bojničanov/, že kúpele už nie sú tým čo bývali, ja hovorím, to je dobre. Lebo kúpele rozkvitajú.
Veď ak niekto má tie peniaze, nech ich použije pre ľudí.

Je treba napredovať, meniť zabehnuté stereotypy. Nemôžeme predsa len obdivovať zahraničie, aké to tam majú krásne, upravené, zveľadené a zároveň byť odporcom všetkého nového u nás. Ukážme aj my svetu, že vieme byť svetoví. Napríklad hoci tou najbanálnejšou vecou, akou je čistota okolia. Lebo v bojnických kúpeľoch je čisto.


Myslím si, že neobstoja ani výkriky, ako sa tam pľundruje príroda. Čo sa mi dostalo do uší, zmizli len staré, choré stromy, areál bol vyčistený od buriny, divo rastúcej zelene, všetko je upravené, lístie, ktoré zo stromov doslova pršalo, však je jeseň, likvidoval na to určený stroj.

Celý areál kúpeľov je oázou pokoja a tak to má byť. Veď sa tam chodia ľudia liečiť. A mám pocit, že všetci naokolo boli spokojní, chválili si, pomaly brázdili lesné chodníky, odpočívali na lavičkách, pozorovali veveričky, divé kačky, ryby v jazierkach, mlčky rozjímali, alebo si zašli na kávu do Bašty pri prameni, odkiaľ sa do okolia nenásilne rozliehala relaxačná hudba.







Bašta pri prameni, kúpele Bojnice

Termálne jazierko pri prameni



Poviem vám, že keď som prvý raz zbadala toto čarovné údolie, prestala som dýchať.
Takže asi takto to vyzerá v raji, hovorila som si.






Pri prameni, kúpele Bojnice

Deň čo deň som po areáli nachodila niekoľko kilometrov aj keď som na odporúčanie lekárky kvôli napuchnutému členku mala dodržiavať pokoj s vyloženou nohou, nedokázala som odolať krásnemu jesennému počasiu a rovnako tak nádhernému prostrediu. A nemala som stále dosť. Za celý mesiac, čo som tam bola, ma tie prechádzky neomrzeli. Práve naopak, chýbajú mi. V meste to už nie je ono.


Tak skočí?





Prameň, kúpele Bojnice

Niekedy som sa vybrala do Bojníc, sú od kúpeľov vzdialené asi 5 minút pešej chôdze. Aj v zámku som bola. Dokonca dvakrát. Tiež v ZOO.


Vrátim sa na moment k tej prvej návšteve zámku, keď som sa v jeden piatok ocitla na poslednej prehliadke celkom sama. A napriek tomu sa konala. Ďakujem týmto ešte raz sprievodkyni, že sa mi osobitne venovala :)

Bojnice sú neuveriteľne pokojné, tak trochu ospanlivé, čo je ale výrazným plusom.
Pri zámku sa dá pobudnúť hodiny bez toho, aby vás to omrzelo.




Ideálne miesto na liečbu tela aj ducha.


V Bojniciach na káve

Bojnický zámok

Bojnice

Bola aj princezná :) 

O zábavu či kultúru je v kúpeľoch tiež postarané. Kúpeľná kaviarnička ako z francúzskych ulíc  ponúka práve tú kultúru. Zábavu napr. Kaviareň pod platanom. Naozaj je umiestnená pod ohromným platanom, ktorému síce na jeseň lístie uschne, ale z veľkej väčšiny neopadá, lebo vyrastá nad termálnym bazénom, čo zrejme spôsobuje, že teplá voda poskytuje listom teplo a vlhkosť a tak zostáva na konároch až do jari, keď ho vytlačí nové.


Kúpeľná kaviarnička

Platan nad bazénom a kaviarňou

No a práve v Kaviarni pod platanom sa konajú každý večer tanečné zábavy so vstupným 2 €, ja som však nebola ani na jednej :)
Zato v Kúpeľnej kaviarničke na kultúrne večery áno a bolo skvele.

Mimochodom, z izby sa dali za rána pozorovať jelene a srny prechádzajúce po Aleji Slovanov.
No a aby som niečo povedala aj o samotnom liečení...

Ranný pohľad z izby
Všetky procedúry sa vykonávali v podstate pod jednou strechou, bazény, plynové injekcie, teplé zábaly sa síce nachádzali v LD Mier, chodby však boli prepojené a tak sa dalo prechádzať v papučkách a v županoch.

Procedúry som nastavené podľa zdravotného stavu pri príchode. Kúpeľný preukaz sa mi ale za pobyt 3 či 4 x prepracovával, pretože mi niektoré úkony nerobili dobre a tak boli zamenené za iné alebo celkom vylúčené.
Mladá lekárka s dredmi je veľmi milá, šikovná, so záujmom o pacienta. Podobne jej sestrička.

Čakanie na procedúru, perličkový kúpeľ
Celkovo správanie, záujem, empatia mladého personálu v LD Lysec výrazne vedie proti tomu staršiemu. Mladučké fyzioterapeutky sú usmievavé, milé, vždy dobre naladené, bez zbytočných komentárov voči občas zmätenému pacientovi.

LD Lysec, bar

Trochu horšie to už bolo na recepcii, kde sa ako jediná ľudsky a profesionálne správala mladá Veronika.
Hoci treba dodať, že aj klienti boli všelijakí, no práve pri rozmaroch niektorých týpkov sa ukáže ich profesionalita.


Areál kúpeľov kúpajúci sa v zlate :)

Večer aj noc svietila celá Alej Slovanov, pokračuje až k Bašte pri prameni

Jedlo bolo síce skôr klasické, ale zato výborné. Domáce. Na raňajky švédske stoly.
Ani raz som si nepotrebovala nič dochutiť. Ku každému obedu je podaný zákusok, za celý mesiac sa ani jeden neopakoval, k večeri ovocie.
Šaláty pripravovali famózne!

Park pod oknami
V kúpeľoch sa inak máte možnosť stretnúť so zaujímavými úkazmi. Napríklad ako ľudia dokážu pri náhodnom stretnutí v priebehu piatich minút vyrozprávať celú anabázu svojej rodiny. Je jedno, že vás vidia prvý a posledný raz v živote, dozviete sa /aj názorne v mobile/ kto má aký dom, aké domy majú ich deti, vnúčence, čo za školy vyštudovali, akú významnú prácu vykonávajú, kde všade boli na dovolenke atď. Bolo to pre mňa tak trochu nepochopiteľné, lebo stačilo sa ísť prejsť, posadiť sa na lavičku, pozdraviť, odzdraviť a už ste sa viezli...

Ale ak sa malo dotyčným uľaviť, prečo by som im to nedopriala?
Napokon, ľudské príbehy mám rada. Preto som si týchto ľudí vždy so záujmom vypočula.


Areál kúpeľov, dom Slávia
Nepáčilo sa mi jediné. A to hlasné posudzovanie aj odsudzovanie poväčšine starších žien všetkého naokolo. Najideálnejším objektom pre ne boli mladé ženy, ich zovňajšok. Alebo aj to, kto si čo a koľko naložil pri raňajkách na tanier, kto sa s kým baví, lebo to je zaručene známka toho, že spolu niečo majú...

Nedalo sa to nepočuť.

LD Mier
Takže aj takto to chodí v kúpeľoch. Treba sa však od podobných vecí odosobniť a užívať si zaslúžený pokoj, pohodu.


Ja som si tú svoju vychutnávala. Zbožňovala som prechádzky osamote, najradšej som chodila k Bašte pri prameni, do blízkosti termálneho jazierka, tam som nachádzala ozajstný mier v duši.

Raj na Zemi

Zlatožltá jeseň

LD Lysec ponúka aj komerčné masáže, kaderníctvo, kozmetiku, pedikúru - využila som. Rovnako tak v ňom nájdete obchod s odevami, kozmetikou, liečebnými prípravkami. A v bare sa predávajú tie najlepšie zákusky! Ja som si obľúbila Vtáčnik, bol ako sen!

Vtáčnik ako sen
Chýba tu však lekáreň.

Divé kačice naučené na človečinu

Posledný týždeň za mnou opäť prišiel muž a strávili sme zostávajúcich 8 dní spolu. Raz sme si odskočili aj do pomerne blízkych Čičmian. V prvú nedeľu v mesiaci sme využili deň bezplatného vstupného do múzeií a galérií a zašli si do zámku.

Čičmany
Počas tých štyroch  týždňov som sa niekoľkokrát stretla aj s dvomi bývalými spolužiačkami, ktoré žijú v Bojniciach a v Prievidzi, čo bol krásny bonus k celému pobytu.


Romantických zákutí je v kúpeľoch neúrekom



Čisto, upravene, zeleno, to sú bojnické kúpele


Jánov kúpeľ v pozadí

Areál kúpeľov, Alej Slovanov vysadená desiatkami mladých stromov, hore vyhliadka Čajka

A viete čo? Ani sa mi napokon nechcelo ísť z kúpeľov domov. Stále som nebola dosť nasýtená prechádzkami po tom raji, lebo áno, tak som sa tam cítila.


Kúpele Bojnice, termálny bazén v LD Mier
Ak by som mala ešte niekedy ísť do kúpeľov, celkom isto to budú práve Bojnice. A viem, že keď tam niekedy nabudúce prídem, lebo mám v pláne občas si tam zájsť len tak na jedno poobedie, že budú zase o niečo krajšie, malebnejšie, pretože sa tam stále čosi nové chystá...

Napríklad LD Kozlišov. Možno nabudúce prídem už tam.

Lebo pre mňa sú BOJNICKÉ KÚPELE NAJ.


Pavinič v celej svojej kráse

Tajomno podvečera

Pompézny Lysec
A ešte...

Sčervenieva sa

Keď nesvieti slnko. Pri termálnom jazierku

Povedali by ste, že je 2. novembra?

Naša pýcha

Krásavci

Cez deň či večer, vždy čarovné