piatok 8. mája 2015

Anjelské hniezdo na mojom balkóne II.

Tak som sa dočkala! 
Včera ráno sa konečne uráčilo prvému drozdíčaťu vystúpiť z anonymity a ukázať sa svetu v plnej paráde. Síce to tu nie je med lízať, ale možno sa mu podarí prežiť svoj drozdí život bez ujmy.




Celé dva týždne bolo mojou hlavnou aktivitou pozorovať anjelské hniezdo na balkóne, prvá časť je  tu.

Zakaždým som kvôli tomu šprintovala na poslednú chvíľu na autobus do práce, meškala som s varením, zanedbávala som obľúbené aj neobľúbené činnosti, v jednom kuse som sliedila za oknom a len čo samička odletela, vybehla som na balkón, aby som si zblízka pozrela naše tri tyrkysové vajíčka s hrdzavými škvrnami a samozrejme ich aj odfotila.



Lenže na balkón som musela chodiť tak či onak, mám na ňom kvety, ktoré treba polievať, pravdaže si tam suším alebo vetrám oblečenie, tak si samička na mňa zvykla. Napokon, sama si vybrala miesto pre svoj dočasný domov.




Takmer vždy sme debatovali. Čo na tom, že jednostranne. Jej sústredený výzor mi  napovedal, že prinajmenšom tuší, o čom je reč.



Zvykla si teda na moju sporadickú prítomnosť. Pokiaľ som si ja robila svoje, ona ma zhovievavo pozorovala.  



Keď som sa objavila na balkóne v jej neprítomnosti, v okamihu priletela späť, aby si ako správna matka ochránila svoje potomstvo. Ona totiž nikdy neodlietala ďaleko. Len čo som vstúpila na jej územie, lebo už dva týždne patrí prakticky jej, začula som šuchot lístia na strome oproti a v tom momente bola doma.  




Vrátim sa teraz o dva týždne späť.

Po stavbe hniezda, kedy si k nemu budúci drozdí rodičia prilepili blatom aj anjela, ktorý si od minulého leta len tak hovel medzi vetvičkami dreviny, do neho o dva dlhé dni pribudlo jedno krásne modré vajíčko.




O dva /ešte dlhšie/ dni som sa potešila ďalšiemu prírastku. Boli teda dve.





A na ďalší deň pribudlo tretie.



Keď bolo po mojom sústavnom pozorovaní hniezda v nasledujúcich dňoch jasné, že s kladením vajec sa skončilo, nastalo obdobie netrpezlivého čakania na vyliahnutie.
Medzitým samička poctivo sedela, na krátke chvíle odlietala a zase prilietala a sedela...



 

Samček bol, ako inak, tiež stále v strehu. Celú situáciu pozoroval z blízkeho stromu. Raz za čas prišiel na kontrolu priamo na miesto deja.
Posledné dva, tri dni začala byť samička čoraz nepokojnejšia. V jednom kuse sa v hniezde vrtela, menila polohy, vedela som, že ide do tuhého.

Pozri dôkaz tu

 

A naozaj! Včera ráno to prišlo. Ako som sa už v úvode zmienila, zrazu len v hniezde pulzovala akási drobná, ružová kožka, také nič s chabým páperím.



Dnes večer však už prvý vtáčí potomok vyzeral väčší a dokonca aj na hlave mu narástlo šmrncovné háro.


Možno už zajtra príde na svet ďalšie ružové nič a potom posledné, tretie.

O udalostiach v anjelskom hniezde vás budem v dohľadnej dobe ešte informovať.
Tak zatiaľ...

pondelok 4. mája 2015

Starohutský vodopád

Vždy, keď mi to okolnosti len trochu dovolia, prchám z mesta, unikám z davu ľudí, najčastejšie do prírody, do hôr. Inak tomu nebolo ani včera, v nedeľu.
Hoci sa obloha od rána mračila a krátko po obede začalo aj mrholiť, nebránilo nám to zrealizovať náš plán z predošlého dňa, vyjsť si k Starohutskému vodopádu a na Jašekovu skalu.
Byť aspoň pár chvíľ v prostredí, kde sa cítim najlepšie.

Inšpiráciu na túry a výlety najčastejšie vyhľadávame na http://www.vypadni.sk/ alebo aj na http://hiking.sk/, inak tomu nebolo ani tentoraz.

Región: Vtáčnik
Kraj: Banskobystrický
Okres: Žarnovica
Obec: Nová Baňa


Jašekova skala je vyhliadkové bralo dvíhajúce sa nad novobanskou osadou Stará Huta.
Tvoria ho erózii odolávajúce andezity, ktoré nápadne vystupujú z menej odolných sopečných hornín.



Začíname v Starej Huti (447 m n.m.). Tu sa dostávame na náučný chodník Vojšín, ktorý je 
dlhý 12,58 km a prekonáva výškový rozdiel 371,9 m. Najvyšším bodom je vrch Vojšín
(818,9 m n.m.). Trasu chodníka je možné absolvovať pokojnou chôdzou za cca 4 hod. 
My si to však necháme na inokedy, teraz nám stačí výstup na Jašekovu skalu.


Po asi 300 metroch pohodovej chôdze sa popri Sklenom potoku dostávame
 k samotnému vodopádu.



Jeden z najkrajších a najmohutnejších vodopádov stredoslovenských vulkanitov nachádzajúci
sa vo výške 525 m.n.m. Je vysoký 5 m.



 Vznikol tektonickým poklesom rýh, čím sa vytvoril terénny skok - stena lokálne až 10 m vysoká



Amfiteáter tvorí sopečná hornina andezit charakteristická nevšednou
blokovou odlučnosťou, ktorú dobre vidieť i na skalných stenách okolo vodopádu



Starohutský vodopád je najkrajší v jarnom období, v čase, kedy má Sklený potok
najväčší prietok

 
Vodopád padá do pôsobivého skalného amfiteátra, ktorý je i sám osebe zaujímavým 
prírodným výtvorom.

  
Patrí medzi 5 vodopádov Slovenska ustanovených Ministerstvom životného prostredia 
SR za národné prírodné pamiatky. 


Vo vodnom toku okolo vodopádu žije dnes už veľmi vzácny rak čierny.
Nám sa ho ale nepodarilo vidieť.

Od vodopádu sa vydávame náučným chodníkom smerom k Jašekovej skale, výstup nie je náročný a dá sa zvládnuť za pár minút.

Pohľad z vyhliadkového brala na okolitú krajinu zastretú dažďovými mrakmi





Malý mokrý výlet je na konci, ešte si spravím zopár záberov jarnej vidieckej prírody v Starej Huti a môžeme sa pobrať domov.







nedeľa 3. mája 2015

Osviežujúci koláč s ovocím

Kedysi, keď boli deti malé, piekla som koláče a zákusky dosť často. Dnes, keď sú všetci dospelí a v podstate preč z domu, stáva sa tak zriedkavo, ale predsa. Veď osladiť si občas život vôbec nezaškodí. Na dnešné popoludnie som si vybrala koláč z blogu http://ywettrecepty.blogspot.sk/
Výsledok bol naozaj nad očakávanie.


Takto načarbané bolo cesto pred pečením



Ozaj, vanilkový cukor si pripravujem sama


A takto sa nadúvalo cesto po upečení


Natrela som ho čučoriedkovým džemom, poukladala som lesné ovocie a dokončila podľa receptu /dolu/


Potom som sa vybrala na túru k Starohutskému vodopádu a Jašekovej skale. Bolo krásne napriek tomu, že neskôr mrholilo



Keď som sa asi po 4 hodinách vrátila, zákusok bol už taký akurát. Trošku zvlhol od ovocia, ale to vôbec neprekážalo. Bol fajnový, osviežujúci.



A tu je recept, ktorý ma inšpiroval http://ywettrecepty.blogspot.sk/2012/04/zebrovy-kolac.html

Suroviny:
6 ks vajcia
2 dcl cukor kryštál
0,5 l múka polohrubá
2 dcl olej
2 dcl voda
1 prášok do pečiva

Poleva na koláč:
1- šľahačka
2 -cukor vanilkový
400 g- pochúťková smotana kyslá 16%
Postup receptu:
6 bielkov vyšľaháme so štipkou soli na tuhú penu a postupne pridávame cukor, žĺtky, olej, vodu, nakoniec pridáme múku s práškom do pečiva. Hotovú masu treba rozdeliť na dve časti. Do jednej časti pridáme 2 polievkové lyžice kakaa. Na vymastený plech (36 x 26 cm) dávame do stredu plechu po 2 PL lyžice masy a striedame (raz tmavú, raz bielu) a upečieme (elektrická rúra: 180 °C približne 25-30 minút) a na horúci koláč dáme džem (môže byť aj ovocie) a rozotrieme. Necháme vychladnúť.

Poleva:
Šľahačku vyšľaháme, pridáme pochúťkovú smotanu s vanilkovým cukrom, potom natrieme na koláč a posypeme čokoládou alebo kakaom.


Prajem vám pekné, veselé a tak trochu aj sladké dni.