Do bodky spĺňa všetky znaky sociopatie. Máme teda do činenia s narušenou osobnosťou.
Ale pekne po poriadku.
 |
| Ilustrácia: Pinterest |
A tak ju teda nezaujímali rovesníci, tí holobriadkovia jej boli na smiech, mútila iné vody.
Žanetino úsilie bolo zakrátko odmenené, lebo pravda, usilovná ona bola, i keď nie práve v štúdiu, kde preliezala s odretými ušami. Ale čo tam po škole, k čomu vyučenie, ona beztak bude počítať len peniaze na účte. No a k tomu jej celkom postačí to, čo sa naučila na prvom stupni ZŠ.
Miestny podnikateľ, ktorého si vyhliadla a ktorého sa jej úspešne podarilo obalamutiť "láskou", nebol vôbec škaredý, čo bol veľký bonus. Predsa len, zdieľať spoločné lôžko s nejakou ropuchou aj keď bohatou, by bolo omnoho náročnejšie. Začalo to teda viac než dobre.
Skutočnosť, že onen vysnívaný princ Pavol mal doma ženu a malého syna, brala Žaneta len ako zanedbateľnú kozmetickú chybu. A tá sa dá vždy riešiť. Stačí správny zákrok.
Na ten sa Žaneta podujala s maximálnym nasadením. Syn David sa dožadoval svojho otca, ale ona jeho smäd po ňom hasila zlostným plameňom nenávisti, verbálnych útokov, vyhrážok, vulgarizmov. Aj v tejto veci sa ukázala ako majster nad majstrov.
Svoje šťastie si predsa nenechá pokaziť nejakým pankhartom, ako ho nazývala.
Dokonca zašla za osobou zaoberajúcou sa čiernou mágiou, kam napokon chodila aj v nasledujúcich rokoch... zaklínacie formulky ju privádzali do extázy.
Pavol, dokonale zaslepený láskou k utešenej modroočke, opustil rodinu a do nového domu, ktorý si vybudoval sám rovnako ako aj svoj podnik, veď začínal od nuly, si priviedol mladosť.
Ona si so sebou priniesla len veľkú, naozaj veľkú chuť užiť si to.
Zakrátko bola svadba, lebo tehotenstvo. Prezieravé, poistené. Klasika. Nevesta, aj keď o pol hlavy vyššia od ženícha, sa hrdo a so žiarivým úsmevom niesla kostolom, pyšná na svoj úspech.
Najlepšej kamarátke Eme dávala rady: Ach! Ty si nehľadaj nejakého čuráka bez peňazí. Pozri sa na mňa a ber si príklad.
Žanete sa rozhodne nedá uprieť šarm, veď práve vďaka nemu si vždy získala, koho len chcela. Až na osoby, ktoré vidia za roh.
Ďalej manipulovanie. Pre osobný prospech neváha padnúť na samé morálne dno. No dokáže to elegantne zakamuflovať, že povrchní pozorovatelia jej švindle nespoznajú. Prosto naletia.
Ako naletel Pavol. Šťastím bez seba by bol zniesol svojej mladej žene aj modré z neba. Robil do úmoru, len aby sa mala ako v bavlnke. Aby jej nič nechýbalo, mohla si kúpiť, za čím jej srdce zapišťalo.
Je nad slnko jasné, že lacné záležitosti to neboli.
Bývalo bežné, že z obchodu neodišla skôr, pokiaľ nedostala, čo si zaumienila. Ak nebodaj Pavol preukázal náznak nevôle, začala trucovať ako sopľavé decko. Stačilo málo a vytúžený kožuch si už niesla na pleciach. Tak chutne vytešená! No neurob jej radosť.
Keď sa im narodila dcéra, zdalo sa, že šťastie je dokonalé. Raj na Zemi.
Najbližšie narodeniny Žanetu presvedčili o správnosti svojho výberu. Na dvore ju čakal novučičký Volkswagen previazaný veľkou červenou mašľou. Ako z romantického filmu. Jeden by sa rozplakal.
Pavlova láska nepoznala hraníc.
Bola hýčkaná, domácnosť viedla len povrchne, nedbalo, aj vianočnú výzdobu celého domu si za nemalé peniaze objednávala jednak z vlastnej neschopnosti, jednak z márnivosti.
Plným priehrštím rozhadzovala Pavlove peniaze a on jej nebránil, nič nezakazoval, neobmedzoval. On ju skutočne miloval.
U Žanety tento spôsob života zvýraznil absenciu empatie, stávalo sa, že už nebola schopná zakryť svoje vykalkulované reakcie, skutky.
Svoju dcéru Nelu ľúbila, o tom niet pochýb, ibaže to bola láska nezdravá, opičia.
Od útleho veku si ju pretvárala na svoj obraz. Mala ju za bábiku, ktorej už v jedenástich rokoch vytrhávala obočie, v štrnástich ju s prižmúrenými očami nechala spať spolu s mladučkým nápadníkom v detskej izbe. To nezdravé hýčkanie sa odrazilo aj na jej štúdiu, veď na gymnáziu ledva prelieza so štvorkami.
Ale nepredbiehajme.
Absolútnu radosť kazil Žanete fakt, že sa jej nijako nedarilo dostať medzi miestnu smotánku. Pavlovi na týchto veciach nezáležalo, ale ona potrebovala zvýšiť svoj kredit. Robila čo mohla, ibaže bez úspechu. Na toto nestačil ani jej príslovečný šarm, flirt či manipulovanie. A rovnako tak nepomohli peniaze v obálke, pritom jej tento spôsob komunikácie otváral dvere zakaždým, keď niečo potrebovala. V tomto prípade to ale nezabralo.
Možno to bolo aj tým, že i napriek drahým kožuchom, honosným šperkom či vysokej dávke sebavedomia, pôsobila lacno. Jej povrchnosť ju prezradila, len čo otvorila ústa.
Priateľky z tejto kategórie boli teda pre ňu nedosiahnuteľné.
Ako dcéra rástla, svoj záujem postupne obracala iba na ňu. Už sa Pavlovi nešmajchlovala, bola si svojou neotrasiteľnou mocou istá, zbytočne mrhať energiou na nejaké zaliečanie. Jej pravá podstata sa nebezpečne drala na povrch.
Manžel o viac ako dvadsať rokov starší ju už nebavil, do hry vstúpili milenci.
On cítil, že sa niečo pokazilo, svoj žiaľ začal zalievať alkoholom, aj keď vždy vedel, kedy má dosť. Kvôli práci si nemohol dovoliť nijaké úlety, peniaze boli treba. Veľa peňazí.
Jeho výčitky voči synovi Davidovi z prvého manželstva narastali. Ten s ním sprvu odmietal akúkoľvek komunikáciu, neskôr mu odpustil.
Pavlovu novú rodinu preto navštevoval. Raz, keď s ním bola Žaneta v dome sama, posťažovala sa mu, že otec nemá spísaný závet, čo keby sa mu niečo stalo, čo s domom, s majetkom.
Už to bolo podozrivé. Pomaly ho pochovávala.
Potom prišiel od Žanety zásadný krok. Navrhla Pavlovi, aby si dal do poriadku majetkové záležitosti, všeličo sa môže prihodiť, bude dobré, ak tieto veci ošetrí. Má novú rodinu, je preto pochopiteľné, že sú prvoradí. Toľko na svojho stále zamilovaného manžela tlačila a využila všetky svoje ženské zbrane, až urobil to, čo po ňom žiadala. Dom zmenil majiteľa, stala sa ním Žaneta.
Ich krachujúcemu vzťahu to však nepomohlo. Naopak, všetko sa začalo ešte viac zhoršovať.
Bol to začiatok konca.
Žaneta si z prostredia, v ktorom vyrastala, vzala nie celkom šťastný vzorec správania k mužovi. Chlap znamenal jediné. Peniaze. Ten istý vzorec vštepovala dcére.
Averzia voči svojmu bielovlasému "princovi" ju zbavovala súdnosti. V podstate bol pre ňu chudák, veď už nemal žiadny majetok, ak sa nepočíta jeho podnik, ktorý už ale neprinášal také zisky, ako kedysi. Na dôvažok mu s obľubou hádzala do tváre posmešky, aký je starý a škaredý.
V malom meste na Orave sa reči o jeho súkromí šírili ako nákaza, ľudia si podávali "zaručené" informácie, stratil preto mnoho klientov.
Pavol doma prežíval doslovné inferno. Žaneta mu neustále robila naprotiveň, adrenalín jej trhal kožu, vybuchoval ako kanister s benzínom. Rozbíjala, čo jej prišlo pod ruku. Akoby ste vypustili Krakena. Odniesol si to nábytok, riad v kuchyni, dvere, Pavlova vzácna zbierka modelov lodí, prišlo aj k fyzickým stretom. Nie raz mu zdobila tvár výrazná podliatina. Ba skončil aj so zlomeným predlaktím, keď ho pri jednom z jej amokov sotila na zem a poskákala mu po ruke. Veľakrát len tak-tak unikol letiacemu nožu, v týchto chvíľach strácala akúkoľvek súdnosť.
Zasahovala mu do súkromia, ničila mobily, snorila v počítači, blokovala jeho rodinu, intrigovala, vyhrážala sa, že mu otrávi milovaného psa.
Nelu úspešne popudzovala proti nemu.
Donebavolajúca šikana.
Okolie ho varovalo, ale on nikoho nepočúval. Na svoju Žanetu nedopustil jediné krivé slovo. Neosočoval ju, nešpinil, pravdu radšej zahmlieval alkoholom.
Akoby mal počarované.
Čas išiel. Nenávisť a úsilie zničiť ho, sa stupňovalo.
Žaneta vytrvalo premýšľala, ako sa nežiaduceho manžela zbaviť. Tak naozaj. Už ho nemohla ani cítiť. Znamenal pre ňu jediné. Prekážku.
Preto vymyslela diabolský plán. Začala mu do jedla a pitia postupne primiešavať jed na krysy. Celkom maličké dávky. Ale tie stačili na to, aby Pavol začal chradnúť a jeho zdravotný stav sa zhoršil natoľko, že začal počítať posledné dni. Výsledky u lekárov to len potvrdzovali. Bol pripravený na najhoršie.
To však Žanetu neuspokojilo. Až ju striasalo od nedočkavosti všetko ukončiť. V jeden jesenný večer ho nechala svojím človekom napadnúť rovno pred domom, keď odomykal bránu. Doráňaný, už beztak zničený Pavol ležal v bezvedomí, pokiaľ ho tam nenašiel sused.
Prežil. Ale nemal svedkov.
Žanetu ovládlo šialenstvo. Už verejne vyhlasovala, že ho nenávidí, manipulovala okolie vymyslenými báchorkami z ich súkromia, nechýbali ani tie najintímnejšie, seba označovala za jedinú možnú obeť, zmobilizovala koho len mohla, pripravovala si pôdu.
Snažila sa Pavla zbaviť svojprávnosti. Išlo o to vziať mu aj to posledné, čo ešte mal. Podnik.
Rozviesť sa odmietala, nijaké delenie majetku!
Vyhrotilo sa to v jedno letné popoludnie v záhradnej reštaurácii, kde sa náhodne stretli. Žanetu pochytila zúrivosť, len čo zbadala špicu jeho topánky, vzala si do hlavy, že ju sledoval. Po obvyklom ponižovaní, provokáciách a vyhrážkach, že ho dostane do basy a tam zhnije zaživa, sa Pavol radšej zvrtol na odchod. Veď čochvíľa sa tu mal stretnúť s obchodným partnerom, nesmel byť svedkom tohto teátra.
Potupa ho fackovala.
Vtedy Žaneta tasila najúčinnejšiu zbraň. Vulgarizmom zhanobila pamiatku jeho mŕtveho otca.
To sa už Pavol nezdržal a strčil do nej. Raz. Zapotácala sa. Jej celými mesiacmi masírovaní kamaráti okamžite zavolali políciu. Návnada bola hodená a on sa chytil. Celkom ľahká korisť. Odovzdane sa nechal odviesť a zrazu sa len ocitol v cele predbežného zadržania. Jeho rodina to netušila. Napokon, tú Žaneta celý čas ich spolužitia bojkotovala.
Neskôr im spolu s Nelou povedala, že Pavol je v nemocnici, potom že na psychiatrii, až kým si sami nezistili, čo je vo veci. To už ale bolo neskoro, lebo medzitým ho sudca poslal za napadnutie do väzenia, kde mal čakať na súdne pojednávanie. Žaneta totiž pri výsluchu presvedčivo zanariekala, ako to len ona vie, že má strach o život.
Pritom aj vtedy sa Pavol preukázal ako charakter a pri možnosti pozastaviť podnikanie to neurobil. Veď z čoho by žili? povedal policajtom.
Lož je pre Žanetu taká prirodzená, ako umývanie rúk. Svojimi klamstvami kŕmi okolie a schopnosť manipulovať ľudí jej dáva možnosť doťahovať plány do úspešného konca.
Je to ďalšia črta sociopatie. Zneužívať ľudí vo svoj vlastný prospech. Bez zábran a akýchkoľvek morálnych zásad. Etiky. A výčitiek.
Ak sa jej niekto vzoprel, mal to u nej nadosmrti spočítané.
Pokiaľ Pavol trávil čas vo väzení, Žaneta sfalšovala poverenia, podpisy, o ktorých neskôr povedala, že boli Neline, a podnik previedla na seba.
A bolo dokonané.
Lenže súd napokon Pavla oslobodil a tak sa po niekoľkých mesiacoch dostal na slobodu. Kam patril.
Zdrvený, sklamaný, no bez zdravotných komplikácií. Výsledky boli odrazu ukážkové, ako keby ani pred časom pomaly neumieral.
Vrátil sa do domu. Naostatok, mal v ňom právo doživotného užívania, čo Žanetu vytáčalo do nepríčetnosti a čo bol vlastne dôvod vykresliť Pavla ako nebezpečného psychopata a zbaviť ho tak tohto práva. Ako jediná majiteľka domu na to mala nárok. Dobre ten zákon poznala!
A opäť sa začali provokácie, ponižovanie, na čo Pavol nereagoval, veď bol v podmienke. Keďže stratil všetko čo mal, aj svoj podnik a nemal silu proti nej bojovať a ani nechcel škodiť dcére, hľadal si prácu, kde sa dalo. Bolo to v jeho situácii zložité. Napokon sa mu podarilo vycestovať do Talianska, v prímorskom hoteli pracoval ako čašník. Nanešťastie to bola krátkodobá záležitosť, pretože len zaskakoval za svojho známeho. Domov si však doniesol celkom slušný balík peňazí.
Vtedy Žaneta nasadila svoju prívetivú masku, čo prinieslo ovocie v podobe skvelého bazéna v záhrade. Bolo predsa také horúce leto! Urobil to pre ňu, lebo stále žil v nádeji, že sa všetko urovná a bol ochotný za minulosťou urobiť hrubú čiaru. Začať odznovu. Lebo Žanetu aj Nelu ľúbil. Navzdory prežitému.
Nenapraviteľný idealista.
Zase zostal bez prostriedkov, ale našiel si prácu, keď bol celé dni mimo domu. Medzitým sa mu podarilo dohodnúť výhodný džob v zahraničí, doladí zopár potrebných detailov a môže vycestovať.
Žanetine útoky a provokácie sa tým zintenzívnili. Potrebovala Pavla dostať za mreže za každú cenu, zbaviť sa ho natrvalo. Nezostávalo jej veľa času. Aby všetko urýchlila, zaobstarala si milenca. Mal pomôcť v jej zámere. S ním to isto pôjde ako po masle.
Pavla v mieste bydliska už nedržalo naozaj nič. Aj svojho milovaného psa odniesol radšej do útulku, lebo obavy, že ho Žaneta skutočne otrávi boli opodstatnené po tom, čo náhodne objavil načaté vrecko s jedom na potkany a myši. Dobre ukryté za potrubím v pivnici.
Pritom v ich dome nikdy žiadne krysy neboli, ak sa teda nepočíta tá jedna, v sukni.
Svojmu synovi Davidovi, s ktorým si bol čoraz bližší, sa krátko predtým posťažoval, že vykašliava krv. Necíti sa dobre. Keď mu poslal fotku s nájdeným jedom, mal oprávnené podozrenie, že mu Žaneta opäť dávkuje kúsočky červených granúl.
Do odchodu za hranice zostávalo pár dní. Pobalil sa radšej v predstihu, aby na nič nezabudol. Možno tým chcel podvedome urýchliť cestu. Možno niečo tušil. Už uznal, že je nebezpečná.
Žaneta mu tašku vyhádzala, veď bolo treba konať. Dráždiť nervy. Vyvolať roztržku.
Toto sa opakovalo niekoľkokrát, Pavol zaťal zuby, počítal hodiny.
Jediné, čo ešte potreboval zariadiť, bol predaj jeho motorky. Z čiastky, ktorú za ňu dostal, vydelil značnú časť dcére Nele. No a čo, že držala s mamou, že sa ho nikdy nezastala, peniaze sú peniaze a tie treba brať, pokiaľ sa dávajú.
Napokon, je jeho dcérou!
I keď vypočítavou.
Žaneta vedela, že ak sa v posledných hodinách pred jeho odchodom nezmobilizuje, jej šanca zbaviť sa ho podľa plánu, klesne na nulu. A to sa nesmelo stať! Nijaké také, že si bude behať po slobode a nebodaj sa ešte zaktivizuje, osvieti ho a začne si na niečo nárokovať. Niečo požadovať! Alebo nanovo zbohatne!
Bola otrávená ako to jablko. Súdny človek nestačí žasnúť.
Keď sa Pavol vracal v jeden večer domov, napadol ho na tichej, tmavej ulici jej milenec. Utŕžil niekoľko dobre mierených rán, nemal čas ani zalapať po dychu, a už po chlapíkovi nezostal ani smrad. Zmizol ako gáfor.
Pavol urobil chybu, že nešiel na políciu. Hovoril si, že je to beztak zbytočné, pretože Žaneta mala zmanipulovaných ľudí aj tam. Navyše, neboli žiadni svedkovia.
Urobil toľko chýb!
Túžil len po jedinom. Byť od nej čo najďalej. Tešil sa na nové začiatky.
Ľutoval, čo kedysi spravil, že kvôli nej opustil rodinu, že bol zaslepený, že sa nechal obaláchať láskou. Preto nevracal údery, podrazy, intrigy. Kvôli výčitkám. Kvôli potrebe pykať.
Za tú dávnu chybu však už zaplatil. A zaplatil všetkým, čo mal.
Veril, že jeho femme fatale si už vybrala všetko, po čom prahla.
No mýlil sa. Žaneta s obludným charakterom nemala dosť. Chcela aj jeho slobodu a život.
Odvoz do zahraničia Pavlovi sľúbil známy, ktorý sa mu ale dva dni pred odchodom neozýval. Telefón nebral, skúsil ho teda vyhľadať osobne. V byte mu nikto neotváral, ale poznal podniky, kam si občas koncom týždňa zašiel. Nikde ho však nebolo, tak sa sklamaný vrátil domov. Vôbec nečakal, že len čo otvorí dvere na dome, ktorý mu kedysi patril, skočí mu po krku Žanetin milenec. Následne sa začala odohrávať scéna ako zo zlého filmu.
Milenec o dve hlavy vyšší a 50 kíl ťažší ešte na prahu domu paralyzoval Pavla riadnou dávkou obranného spreja. Potom zaútočil. Udieral, kopal, Pavol skrútený na podlahe padal do krátkych mdlôb, nemohol urobiť celkom nič. Nič! A oni si ho fotili! Fotky poslali z Pavlovho mobilu jeho príbuznému a synovi Davidovi.
Absurdné!
Pavol krvácal z hlavy, krv sa mu rinula na roztrhaný pulóver, nohavice. Žaneta mu do tváre chrstla za džbán studenej vody, aby sa prebral, milenec ho na to zovrel svojimi oceľovými ramenami a do hrdla mu lial whisky. Všetko bude vierohodnejšie, keď ten trpák riadne nafúka!
Vzali mu veci. Kľúče, kabát, samozrejme aj mobil, aby nemohol volať políciu. Aby nemohol odísť.
Žaneta mu nezabudla značne odľahčiť peňaženku. O stovky eur. Tie mal Pavol pripravené do zahraničia. Veď pracoval, predal motorku, mal teda pri sebe väčšiu hotovosť.
Dobitý Pavol si pýtal telefón, chcel si zavolať pomoc. Vtedy k nemu opäť pristúpil milenec a dvakrát do neho kopol. "Tu máš telefón." zachechtal sa.
A tak stačilo spraviť už len jediné. Vytočiť číslo polície. Aká "náhoda", že na miesto činu prišiel Žanetin známy policajt, ktorému krátko predtým robila intenzívnu volebnú kampaň! Ktorý bol manželom jej najlepšej kamarátky a ktorý ju vždy okamžite informoval, len čo sa niečo šuchlo. Veď s tým sa neraz pochválila aj Pavlovi, že má informácie z prvej ruky.
Pavol sa vyhrážal, chcel ma zabiť! fňukala Žaneta. Bojí sa o život!
Napokon, je len slabá žena, nie? Ženy sú vždy obeťami. Tie krehké, nevinné stvorenia.
Že krváca? Je opitý a spadol na stolík, o ten si rozbil hlavu.
Má predsa aj svedka!
Takto to treba zapísať!
Zaslúžila by prinajmenšom Oscara za svoj výkon.
Pavla vzali do nemocnice, zašili tržnú ranu na hlave, nerobili žiadne ďalšie vyšetrenia, odtiaľ bol následne odvedený do cely predbežného zadržania. Ocitol sa za podobných okolností znovu tam, kde minulý rok.
Rodina tušila, že sa deje niečo zlé, pretože ešte pred celým incidentom Pavol komunikoval ako so synom Davidom, tak aj s najbližším príbuzným. Spomenul, že hľadá svojho známeho-šoféra. Nevie sa mu dovolať, v byte nie je a netuší, čo s dopravou. Ide domov a napíše mail prepravnej spoločnosti, ktorú mal v zálohe.
Potom už len dostali tie fotky. Celý scenár si nebolo ťažké domyslieť.
Veď Žanetu dokonale poznali.
Na druhý deň sa z dôveryhodných zdrojov dozvedeli, čo sa stalo.
Potvrdilo sa tak ich podozrenie, že jeho žene ohavné plány vyšli.
Všetci Pavlovi blízki to predpokladali. Iba nepočítali s tým, že jej všetko tak hladko prejde.
Pavol urobil obrovskú chybu, keď sa nebránil, keď nepodal žalobu. Vedeli, že načisto rezignoval. Že je psychicky na dne. Už predtým trpel depresiami, vyhliadky nového života mu však dali nádej... a rovnako tak aj im.
O niekoľko hodín Pavol cestoval miesto do zahraničia za prácou, do väzenia.
Žaneta sa smeje. Spolu s Nelou. Spolu s milencom. Spolu s podobne vynaliezavými, rovnako skazenými priateľkami. Lebo už jej zostali len také. Uvedomelí ľudia ju zďaleka obchádzajú.
"Objavilo sa raz jedno mladé dievča bez prostriedkov a dnes má všetko.
Celkom šikovné vzhľadom k tomu, že inak nebolo priveľmi duchaplné.
Pravdou však je, že na to, ako sa k tomu dopracovať, netreba priveľkú inteligenciu. Ono stačia iné kvality..."
A tak si človek kladie otázku. To naozaj neexistuje spravodlivosť? Taká ľudská.
Alebo musí prísť iba spravodlivosť najvyššieho?
Čo myslíte, dočká sa jej Pavol?
