Veľká noc v Chorvátsku, 3.časť Nin a Zadar

Veľkonočná dovolenka v Chorvátsku pokračuje vo svojom nenáhlivom tempe. Užívame si to. Aj počasie vychádza, rozhodujeme sa, kedy ísť do NP Paklenica. V nedeľu alebo v pondelok? Všetko záleží od predpovedí počasia, ktoré môžu, ale aj nemusia vyjsť.
Nakoniec je rozhodnuté. Na Veľkonočnú nedeľu si vyčleníme Nin a Zadar a na pondelok túru.

Začíname ako inak, jazdou po diaľnici na Zadar. Po cca 40 minútach parkujeme v mestečku Nin.

 
Je krásne slnečné predpoludnie, Veľkonočná nedeľa. Na parkovisku je zopár áut, väčšinou s MPZ rôznych krajín. Zaregistrujem aj jednu našu, slovenskú.

Nin je najstaršie chorvátske kráľovské mesto, obývané vyše 3 000 rokov. Dnes tu žije zhruba 1500 obyvateľov. Je dôležitou archeologickou lokalitou. Nin bol prvým politickým, náboženským a kultúrnym centrom stredovekého Chorvátska. Bolo to miesto, kde sa narodil chorvátsky štát.
Leží v plytkej lagúne na menšom ostrovčeku, obklopený je soľnými poľami a dlhými pieskovými plážami. Sú tu najväčšie náleziská liečivého bahna v krajine.

Po tichej ulici sa vydáme k prvej a najznámejšej historickej pamiatke. Je ňou kostol sv. Kríža a zároveň je to najmenšia katedrála na svete. Pochádza z 9.storočia. Možno malá zaujímavosť; kostol tvarom pripomína grécky jednoramenný kríž a slúžil ako hodiny a kalendár v dobe, v ktorej bol postavený.

Slnko sa šplhá čoraz vyššie na oblohu, vzduch je už dosť dobre vyhriaty, skladám zo seba sako, po ktoré som sa vrátila do auta a teraz mi je len na príťaž. Skutočne nádherný deň.

Postupne sa presúvame od pamiatky k pamiatke a čo je skvelé na našej poznávacej prechádzke, že je v uliciach veľmi málo ľudí. Máme ich teda takmer len pre seba alebo aj pobrežie s množstvom vyhrievajúcich sa drobných jašteričiek či menší prístav, kde sú zakotvené doslova archaické kúsky a aj pri soľných poliach niet skoro ani nohy.

 

 

Hlad ešte nepociťujeme, veď len pred chvíľou sme raňajkovali, ale pri záhradných reštauráciách mám nutkanie zasadnúť k stolu a dať si nejaké dobré jedlo už len kvôli tej čarovnej prímorskej atmosfére, pohode, ktorá je tak typická pre južanské krajiny. Aspoň ja to tak vnímam.
 

 

No pokračujeme ďalej. Opúšťame malebné, trochu ospalé mesto slávnej minulosti, ešte raz sa zastavíme pri soľných poliach a už mierime do 17 km vzdialeného Zadaru.
Čas napreduje a my s ním.

Zadar alebo aj "Malý chorvátsky Rím".

Mesto Zadar poznáme celkom dobre, vraciame sa sem po bezmála dvadsiatich rokoch. Dovolenkovali sme tu vtedy s deťmi a teraz si uvedomujem ako je to strašne dávno a pritom sa mi zdá, že to bolo len "včera".
Parkujeme na miestach, kde pred rokmi.

Hneď v úvode začujeme slovenčinu. Dvaja páni v rokoch sa nás pýtajú, či sa naozaj dnes za parkovanie neplatí. Naozaj. V sviatočné dni a v nedeľu je parkovanie bez poplatku. Spokojne sa usmievajú a prehodia, aký je ten svet malý.
Potvrdzujem.
Slovenčinu je počuť na každom kroku. Keď sme veľkonočné sviatky trávili v roku 2009 na Istrii, nestretli sme sa s ňou skoro vôbec.

Orientujeme sa dobre, zdá sa, akoby sa tu za ten čas nič nezmenilo. Ešte aj predajcovia výletov stoja na tých istých miestach. Pred mostom, cez ktorý sme chceli prejsť do centra, nás zláka ponuka výletov na Kornati. Dvaja mladíci nám usilovne chorvátsko-slovensky vyložia celý program exkurzie. Poďakujeme, povieme, že niekedy v lete s nimi pozrieť ostrovy pôjdeme, teraz by to chcelo niekoľko stupňov navyše, ale aj tak nám do ruky strčia plánik plavby.

Po moste povedľa prístavu prejdeme na poloostrov, do starého mesta.

Tu je už ľudí omnoho viac, ale stále je to v norme. Žiadne tlačenice v úzkych uličkách, nijaký stres, nervozita, iba pohoda, pokoj.
Obchody sú väčšinou zatvorené, napokon, veď je sviatok, ale reštaurácie, bary, kaviarne a nejaké darčekové predajne či zopár stánkov funguje.
Zláka ma obchod s ručne vyrobenými vecičkami. Do oka mi padnú keramické ryby rôznej veľkosti. Bez váhania po nich siahnem a jednu si kúpim. 18 centimetrovú. Mladé predavačky sa na nás obracajú s angličtinou, ale ja ich v slovenčine vyzvem, aby hovorili po svojom, po chorvátsky. Usmejú sa a vydýchnu si. Konečne, hovoria. 14 € za rybu zaplatím kartou a spokojná s nákupom, ba priam šťastná, sa poberiem za mužom, ktorému sa moja ryba veľmi nepozdáva. Smejem sa, nerozumie umeniu :)

Zadar je tretie najväčšie mesto Chorvátska a hlavné mesto Severnej Dalmácie obklopené až piatimi národnými parkami. Je to živé prístavné a obchodné mesto, centrum hospodárstva, dopravy a kultúry. Leží na 4 km dlhom a 500 metrov širokom poloostrove, ktorý oddeľuje prístav od vôd Zadarského prielivu. Staré mesto Zadaru leží na severozápadnom konci poloostrova a nové mestské časti zaberajú severovýchodné pobrežie mimo poloostrova. V severozápadnej časti mesta leží turistická zóna - letovisko - pod názvom Borik. Hoci bolo staré mesto niekoľkokrát prestavované, stále si zachováva vzhľad a charakter starobylého stredomorského mesta. Jeho ulice sú vydláždené lesklými bielymi kameňmi a prístav lemujú vysoké mestské hradby.

Čítajte viac na: http://www.walkers.sk/zadar.php
Walkers.sk - cestovateľský portál

Medzitým sa dostaneme ku kruhovému kostolu sv. Donáta z 9. storočia. Na stavbu jeho stien sa použili antické stĺpy a kamenné fragmenty z pôvodného rímskeho fóra.

Čítajte viac na: http://www.walkers.sk/zadar.php
Walkers.sk - cestovateľský portál

Zadar je tretie najväčšie mesto Chorvátska a hlavné mesto Severnej Dalmácie obklopené až piatimi národnými parkami. Je to živé prístavné a obchodné mesto, centrum hospodárstva, dopravy a kultúry. Leží na 4 km dlhom a 500 metrov širokom poloostrove, ktorý oddeľuje prístav od vôd Zadarského prielivu. Staré mesto Zadaru leží na severozápadnom konci poloostrova a nové mestské časti zaberajú severovýchodné pobrežie mimo poloostrova. V severozápadnej časti mesta leží turistická zóna - letovisko - pod názvom Borik. Hoci bolo staré mesto niekoľkokrát prestavované, stále si zachováva vzhľad a charakter starobylého stredomorského mesta. Jeho ulice sú vydláždené lesklými bielymi kameňmi a prístav lemujú vysoké mestské hradby.

Čítajte viac na: http://www.walkers.sk/zadar.php
Walkers.sk - cestovateľský portál

Kostol sv. Donáta s pripojenou veľkolepou katedrálou sv. Anastázie zo 14. storočia sa stali miestnym symbolom.

 

 

Prejdeme celým historickým centrom, kamenná dlažba sa leskne ako moja nová ryba v ruksaku, áno, aj ten som si tu kúpila, napokon sa presunieme k moru.

Poriadne tu fúka a začína nám byť chladno. Rozhodneme sa, že sa vrátime do auta a preparkujeme ho na pobrežie. Zároveň sa teplejšie oblečieme. Potom sa pôjdeme najesť a počkáme na večer, aby sme si pozreli svetielkujúci pamätník Pozdrav slnku.
Zatiaľ je ešte slnečno, ale v diaľke sa začínajú kopiť mraky. Ako obrovské duchny. 

Posedeli sme si na schodoch Morského organu, nezvyčajnú hudbu skladá samo more. Cez otvory v hornej časti schodov vychádza zvuk spôsobený vlnami, ktoré narážajú na prieduchy umiestnené pod schodami. Je to hotový koncert a fantastický zážitok.

Po tom, ako sme preparkovali auto a najedli sa v miestnej reštaurácii, vrátili sme sa k Morskému organu. Začínalo sa stmievať, obloha sa zaťahovala ako pred búrkou a naozaj v diaľke aj pršalo, čomu nasvedčovali dažďové záclony.

Západ slnka bol famózny, od mora však fúkal studený vietor, ale na Pozdrave slnku, kde som čakala na jeho rozsvietenie, bolo príjemne teplo.
 

Čo sklenené dosky cez deň nazbierali, to teraz sálali. Začala sa fantastická hra svetiel za koncertovania Morského organu.
Ďalší úžasný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem.

Bola už celkom tma, keď začalo popŕchať. Chlad bol dotieravý, tak sme sa pobrali k autu zaparkovanému oproti Kostolu sv. Donáta.

Mali sme za sebou ďalší nádherný deň, nejako takto som si predstavovala prežitie veľkonočných sviatkov.
Škoda len, že nebolo ešte teplejšie a nedalo sa kúpať v bazéne, ktorý sme mali rovno pod oknami apartmánu.

O pár hodín nás čaká túra v NP Paklenica. Ale o tom nabudúce.