Čachtický hrad z Višňového, tam smerujeme |
Ako som sa už spomenula TU klikni bol to pekný slnečný deň babieho leta, predpoveď počasia sľubovala rovnako peknú a na toto ročné obdobie aj teplú noc.
Začiatok pochodu bol avizovaný na 19 hod. Miesto Čachtické podzemie. Záujemcovia o nočný výstup na hrad mali hodinu na to, aby sa zaregistrovali a kúpili si vstupenky. Tak sme sa teda už pred 18 hod. v bufete na Čachtickom podzemí registrovali. K vstupenkám za 5 eur na hlavu sme dostali aj kvapku Báthoryčkinej krvi, v preklade, deci červeného vína. Začínalo to veľmi dobre.
Dúfali sme, že neprídu všetci.
Prišli. A mnohí z nich na poslednú chvíľu, takže sa registrácia o čosi natiahla a tak sa vyrazilo až krátko pred pol ôsmou.
Mnoho ľudí prišlo na poslednú chvíľu a tak sa začiatok pochodu posunul |
My zaregistrovaní zatiaľ čakáme na lúke. Je príjemný večer, takže nám to nerobí nijaký problém. |
Bolo nás ako hadov. Dlhý, naozaj dlhý zástup. Svetielkujúci zástup. Tým, že sme čakali na lúke za bufetom, nedostali sme sa na samý začiatok pochodu. Tam sa zhrčili všetci tí, ktorí prišli poslední. Zvyknutí na rýchlejšie tempo z našich túr, bolo pre nás utrpením kráčať pomalšie v zástupe a tak sme sa my rýchlejší, za hundrania tých pomalších, prepracovali do prvej línie.
Svetielkujúci pochod |
Počas pochodu oľutujem chvíľu, keď som prepásla prvý ročník, kedy sa ho zúčastnilo asi 30 ľudí.
Vtedy to mohlo mať svoje čaro, atmosféru, teraz sa nám však podobné pocity vyhýbajú. To, že ideme nočným lesom po cestách s desivou minulosťou, si akosi ani nestačíme uvedomovať. Všade je plno svetla, človečiny, stúpame si doslova na päty, očakávané tajomno sa vytratilo s hlukom a cigaretovým dymom fajčiacich pochodujúcich.
Naša trasa vedie z Čachtíc do Višňového. Hodnú chvíľu kráčame po asfaltke, až po niekoľkých desiatkach minút schádzame do lesa a cez most ponad riečku sa dostávame na lúku, z ktorej sa čo nevidieť vynoríme a už sa ocitáme v dedine Višňové.
Cesta lesom viedla aj cez riečku |
Pod hradným kopcom zostávame chvíľu stáť a čakáme na druhú polovicu zástupu.
Krásu čistej noci opäť zahnusí cigaretový dym. Asi po tretíkrát ľutujem, že som sa na to vôbec dala. Na ľútosť je však neskoro, krátim teda dych a myšlienkami som už hore na hrade.
O týždeň po páde |
Je krátko pred desiatou večer, keď vstupujeme na hrad |
Na nočnom hrade je živo. Presuniem sa do najtmavšieho možného kúta zrúcaniny a vzhliadnem k oblohe. Je posiata hviezdami. Nádherný pohľad. Upokojujúci. Aspoň niečo. Blýskajú svetlá fotoaparátov, ale je to prirodzené. Ľudia si chcú zvečniť neobyčajnú chvíľu.
Usilujem sa zachytiť svoje vlastné predstavy o dávnej minulosti, spomeniem si na Nižňánskeho Čachtickú pani, ale nechať sa tými predstavami aspoň na moment uniesť, je nemožné.
Naokolo je príliš veľa ruchu.
Obloha bola posiata hviezdami. Verte mi. |
Baterka bola nevyhnutnou súčasťou pochodu |
V podzemí hradu |
Tu to malo svoju atmosféru |
Pozrieme si nadzemie, podzemie, posedíme, vydýchneme si po dvojhodinovej túre a vydáme sa na cestu späť. Z hradu priamo do Čachtíc.
Teraz to už ide ako masle. Veď čoby nie, keď ideme dolu kopcom.
Je jedenásť, keď sa dostaneme do dediny, pristavíme sa pri drevenej soche Báthoryčky na námestí a vydáme sa na poslednú časť pochodu. Do Čachtického podzemia.
Do Čachtíc sme dorazili hodinu pred polnocou |
Aj tu však narážame na celé húfy ľudí. Nie je čas na rozjímanie, na malé zastavenie, na trochu tej našej chvíle.
V Čachtickom podzemí |
Ktovie, ktoré nápisy sú tie pravé |
Indície |
V hrozivom podzemí s hrozivou minulosťou |
Nálezy z podzemia |
Pochod sa skončil desivou bodkou. |
Organizátorom patrí obdiv a vďaka, že sa vôbec do tohto projektu pustili. Nápad vynikajúci, len by bolo dobré dotiahnuť detaily pre budúce ročníky. Zrejme ani oni nepočítali s takým veľkým záujmom ľudí.
Keby sa táto akcia robila dva, trikrát za sezónu, počet účastníkov by sa rozdelil. Vtedy by sme si to určite zopakovali. Len ktovie, čo to všetko obnáša, aké je pozadie, či by to bolo vôbec možné. Stálo by to však za zváženie.
Na záver dodám, že ma celkom prekvapila účasť malých detí /8-10ročných/, za našich mladých čias už dávno zahrievali postele a aj téma krvavej grófky by bola v tomto prípade diskutabilná, no to už nechám na rodičov, na ich svedomie.
Iba mi bolo krpcov ľúto, keď na neustále otázky adresované rodičom, kedy už budú na mieste, dostávali odpovede typu "Ešte raz sa to spýtaš a jednu ti strelím..."
Ja som si z nočného pochodu odniesla zážitok síce nie stopercentný, ale zato nový, nepoznaný.
A aj to sa ráta.
Úprimne vám radím, vyskúšajte to, vaše dojmy môžu byť celkom odlišné od tých mojich.
Želám vám veľa pekných, nezabudnuteľných chvíľ.
Pekný článok- isto aj taký mohol byť aj zážitok. Ja osobne takéto akcie "hromadného typu" s množstvom ľudí veľmi neobľubujem- človek si(ako si aj ty zistila a správne poznamenala) nemôže "vychutnať" atmosféru tajomna a ani nemá možnosť nerušene si aspoň v predstavách oživiť priestory podzemia a hradu. Možno by bolo vhodnejšie obmedzit počet či "štartovať" po malých skupinách....
OdpovedaťOdstrániťNápad je to výborný, preto aj prilákal takú masu ľudí. Ale zhodneme sa v tom, že tým pádom stráca na atmosfére. Som zvedavá, či a ako sa s tým popasujú organizátori, lebo by bola škoda, keby to takýmto spôsobom malo pokračovať ďalej. V poslednom čase sú všade davy ľudí, kedysi toľko necestovali. Svet je v pohybe a je nás akosi priveľa.
Odstrániť