Hrdovická, pohorie Tribeč

Človek hľadá vzácnosti ďaleko od domova a často ich má rovno pod nosom.

Hrdovická

Na podobnú vzácnosť ma upozornila len pred pár dňami moja známa. Ide o Národnú prírodnú rezerváciu Hrdovická v pohorí Tribeč. Najväčším lákadlom je tu skalný hrebeň, ale nemenej zaujímavá je aj okolitá skalná step a lesostep, či vresoviská. Preto nebolo pochýb o tom, že sa tam najbližšiu voľnú chvíľu vyberieme. Ako sa zdá, toto pohorie máme stále neprebádané.

Taká chvíľa prišla čo nevidieť...
Aj keď patrí Hrdovická do katastrálneho územia Nitrianskej Stredy, plánovali sme k nej vyraziť zo susednej obce Čeľadince. Z Nitry je to ozaj len na skok. Asi 30 km smerom na Topoľčany.

Krátko po obede vyrážame z Nitry. Parkujeme pri miestnom poľnohospodárskom družstve a púšťame sa po vyjazdenej ceste cez rolu k nevýraznej hore, až sa mi nechce veriť, že v sebe skrýva niečo mimoriadne.

Pomedzi vankúšové oblaky sa vytrvalo predierajú slnečné lúče, je však viac ako isté, že onedlho zaprší. Čím vyššie stúpame, tým sme bližšie k dažďu. Veríme, že to bude len taká mierna spŕška.



Pohľady na okolitý kraj sú podmanivé. Oblaky im dodávajú magickú atmosféru.
Skraja hory vyčnieva zrúcanina Oponického hradu.

V diaľke vidieť Oponický hrad

Po zhruba dvadsiatich minútach sa dostávame do samotného lesa. Ideme stále za nosom. Míňame siahy dreva na malej čistinke, stretávame dvoch, troch hubárov s plnými košíkmi húb, až sa zastavujeme pri tabuli, ktorá oznamuje, že sme v Národnej prírodnej rezervácii. Za ňou vedie strmšia cesta k skalnému hrebeňu.

 

Za touto tabuľou vedie strmšia cesta k skalnému hrebeňu

Ku skalám sa dá dostať aj obchádzkou, zvolili sme však priamu cestu k vrcholu, je zaujímavejšia. Lemujú ju vresoviská, skalné útvary, sú z nej krásne výhľady na Tribečské pohorie a údolie pod ním.

 

Hrad Gýmeš

Cesty nie sú značené, ale zablúdiť sa tu nedá, hoci v týchto horách sa vraj po stáročia strácajú ľudia. Aj v súčasnosti sú na polícii vedené nezvestné osoby, ktoré sa pohybovali v Tribečskom pohorí. Akoby sa pod nimi zľahla zem.

Počas stúpania si nazbieram za vrecko šišiek na dekoráciu do bytu, ale stačím sa pokochať aj výhľadmi na rozľahlé hory so zrúcaninami hradu Gýmeš.

Priamo pod skalným hrebeňom

Po ďalšej cca polhodine sa dostávame k skalnému hrebeňu. Slnko už celkom zakryli ťažké oblaky, dokonca naozaj trochu spŕchlo. No bol to len taký minútový slabý dáždik. 

Skaly sa hrdo týčia nad zalesneným údolím, vítajú nás mlčky a dôstojne. Okolité hory sú také úhľadné, akoby ich len pred chvíľou skalný hrebeň dôkladne prečesal.

V duchu ďakujem známej za tip na Hrdovickú, vlastne jej hneď posielam niekoľko fotiek priamo z miesta činu. A ešte uvažujem, ako je možné, že som o tomto mieste doteraz vôbec nepočula, pritom som ho mala celý život rovno pod nosom. 

Je tu naozaj krásne, duša mi pookreje. A to som tak veľmi potrebovala! 

 

Viditeľnosť je úžasná. Ako na dlani máme neďaleké mesto Topoľčany, ale aj Partizánske. Pekne vidieť aj zrúcaniny Topoľčianskeho hradu.

 

Najkrajšie pohľady...

Čas pokročil a my sa zberáme na cestu späť. Potešilo ma, že sme na skalách boli sami, čo mi však vadilo, bola "kreativita" tiežumelcov, ktorí túto vzácnosť Tribečského pohoria bohato pomaľovali. 

Cestou dolu do doliny si odnášam tie najlepšie pocity, vravím si, že sa sem isto vrátim, a možno čoskoro, keď sa lístie na stromoch v okolitých horách sfarbí do odtieňov žltej, a určite aj vtedy, keď zem pokryje sneh, vtedy to tu bude mať tiež svoju atmosféru.

Pri zostupe nás nenechajú chladnými početné huby a tak si spravíme zopár pamätných fotiek. Nezbierame ich, necháme ich pre skúsenejších hubárov.

Čím viac klesáme, tým viac sa ukazuje slnko. Osvetľuje krajinu pred nami, sú to záverečné čarovné obrazy dnešného dňa.

Kdesi nad Inoveckým pohorím prší a zdá sa, že oblačnosť postupuje smerom k nám.

A naozaj zapršalo. Vtedy sme boli na návšteve v Topoľčanoch. Po daždi sa ukázala krásna dúha. 

Cestu späť domov, do Nitry, nám skrášľoval očarujúci západ slnka, bol to nádherný deň a nemusel byť práve čisto slnečný.

 

Vyberte sa aj vy na Hrdovickú, nebudete ľutovať. Je to vzácny a krásny kus Zeme.