Kampánia 3. časť Capri

V utorok, piaty deň našej poznávačky /predošlé dni pozri TU/, sa prebúdzame do jasného, čistého rána. Sviežeho, aké vedia byť rána ubúdajúceho leta v horách. Vieme však, že deň bude horúci, mierne ochladenie má prísť až zajtra.
Otváram okno s výhľadom na hory a pobrežie, slnko osvetľuje ostrov Capri, na ktorom sa onedlho ocitneme. Pohľad ako na objednávku. Akoby ostrov čakal iba na nás.

Po raňajkách sa vydávame z kopcov dolu k pobrežiu, do prístavu v Sorrente. Hľadáme parkovisko čo najbližšie k nemu a podarí sa nám to v jednej z malých súkromných garáží na ulici, ktorá ústi priamo do prístavu. Parkovanie na celý deň nás stojí 15 €. A už sa ponáhľame k pokladniam, pred ktorými sa tvoria šóry, s pribúdajúcimi hodinami pribúda aj ľudí. Večer sme si na internete prezerali ceny trajektov, porovnávali sme a zvažovali, ktorou spoločnosťou sa vybrať. O niečo
lacnejšie sa dajú kúpiť lístky cez internet, my sme si to však nechali na priamy nákup v pokladni, pretože sme nevedeli, ako to bude s parkovaním, ak by nám do toho niečo nečakané prišlo, naša peňaženka by bola ľahšia o dosť značnú sumu peňazí. Napokon si kupujeme spiatočné lístky na Capri s odchodom lode zo Sorrenta o 9.40 hod za 18,30 €/os a automaticky nám bol určený návrat z Capri o 15.55 hod. za 16,80 €/os.

Na tejto stránke si máte možnosť vybrať spoločnosť, s ktorou sa dostanete trajektom zo Sorrenta na Capri a späť Trajekty Sorrento-Capri klikni.

Po zhruba polhodinovej plavbe vystupujeme na ostrove, ktorý zdiaľky pôsobí nerušene a trochu ospalo. Vzhľadom mi trochu pripomína niektoré z francúzskych prístavných mestečiek. Samozrejme, že ospalé a nerušené, je iba zdanie. Tento čarovný kúsok zeme v mori je zahltený turistami. Ako inak. Doslova sa navzájom o seba potkýname. To kazí inak krásny dojem z Capri. Uvažujem, ako to domáci znášajú, zvládajú. Tento nápor ľudí. A to v celej oblasti Sorrentského poloostrova, nielen tu.

Prístav Marina Grande

Hneď v prístave Marina Grande, v meste Capri, sa postavím do dlhého radu pred pokladňu, kde sa predávajú lístky na okružné plavby ostrovom, tiež na plavbu do Modrej jaskyne - La Grotta Azzurra. Pokiaľ sa ja zaseknem v šóre, môj muž zisťuje situáciu pri pokladni. Všimne si oznámenie, že lístky na trasu, ktorá zahŕňa aj Modrú jaskyňu, sú vypredané. Hm, stratili sme niekoľko vzácnych minút. Avšak, o kus ďalej, na hlavnej ulici prístavu, si na poslednú chvíľu kupujeme lístky na okružnú plavbu ostrovom. Trasa B, žltá, najdlhšia. Dvojhodinová. Loďka vzápätí vypláva. Za 18 € na hlavu by sme mali vidieť všetko, čo pobrežie ostrova ponúka. Aj Modrú jaskyňu.

Fúka dosť silný vietor, tvoria sa veľké vlny, pomedzi ktoré balansujeme s naším malým plavidlom.

Niektoré ženy výskajú, keď narazíme kolmo na vlnu, roztriešti sa o provu, schytáme to priamym zásahom. Po chvíli sme všetci takmer komplet mokrí, slaní, cez dioptrické okuliare vidím akurát tak mliečnu hmlu, skladám ich do puzdra. Momentálne sú mi nanič. Neuvidím detaily, tie si pozriem na fotkách.


Adrenalínová plavba pokračuje bez väčších problémov, i keď sa ma zmocňuje pocit, že našu miniloď zhltne každá ďalšia vlna, čo sa na nás rúti. Naši mladí sprievodcovia však z toho majú radosť. Prejde ich, keď im dve ženy vyložia obsah žalúdka na palubu.

Dozvedáme sa, že prehliadka Modrej jaskyne sa nekoná kvôli vetrom, ktoré práve fúkajú. Veľké vlny znemožňujú akýkoľvek vstup do jaskyne.

S vetrom vo vlasoch

Aj bez toho je plavba okolo ostrova krásna, zákutia v skalách, ku ktorým sa priblížime úchvatné, bralá vystupujú z mora ako mlčanliví obri majúci všetko pekne pod kontrolou.

Človek tak akosi nevedomky zbystrí sluch, či náhodou nezačuje spev Sirén. Mytológia hovorí, že práve spevom lákali morevplavcov k zradným útesom, o ktoré následne roztrieštili svoje lode. Čakáte, že možno na brale uvidíte napoly ženu, napoly rybu.

A uvideli sme... ibaže nie Sirénu. Ale Scugnizzo - bronzovú sochu mladého chlapca a jeho pozdrav námorníkom. 

K Modrej jaskyni sme sa síce celkom nepriblížili, ale zato k Bielej a Zelenej jaskyni. 

Nestačím všetku tú krásu ani vstrebávať, nestíham naplno zachytiť dokonalosť prírody, žiada sa mi ešte viac spomaliť a silnejšie si vychutnať prítomnosť. 

 

Scugnizzo

 

Maják Faro di Punta Carena, jeho svetlo pozorujú lode aj 50 km ďaleko

Arco naturale, prírodný oblúk

Blížime sa k Faraglioni, k trom skalám hrdo vyčnievajúcim z mora, asi najznámejší symbol Capri. Cez jednu z nich sa preplavíme.

Najväčšiu atrakciu plavby sme za bláznivého vyzváňania kovového zvonu na prove úspešne zvládli.
Okružná plavba sa blíži k záveru, je niečo pred dvanástou. Už vieme, že naše plány sú kvôli nedostatku času značne nabúrané.


Mysleli sme, že sa na Capri zdržíme dlhšie, nepočítali sme s tak skorým odchodom nášho trajektu.
Na prehliadku ostrova nám zostávajú asi tri hodiny.



Plavba okolo ostrova však bola pre mňa prioritná, preto som maximálne spokojná, bol to skvelý zážitok s prekrásnymi prírodnými scenériami.

Naša loďka 

Po vylodení sa opäť postavíme do radu. Tentoraz na lanovku, ktorá nás vyvezie do hornej časti mesta Capri. Tých ľudí pred nami je toľko, že sa obávam, aby sme sa vôbec dostali na rad ešte pred odchodom trajektu.
Na naše prekvapenie sa však tá ľudská masa posúva celkom rýchlo, odstáli sme si necelú polhodinu a už sa vtesnávame do kabíny lanovky a ponad strechy a dvory, obsypané kvetmi, stúpame k námestiu Umberta I.
Jednosmerný lístok na lanovku stojí 1,80/os.

O pár minút vystupujeme na námestí. "Prekvapivo" plného človečenstva.

  

Po povinnom fotografovaní nádhernej scenérie pred nami, kde sa ďaleko na horizonte vypína sopka Vezuv /ani sa mi nechce veriť, že len včera sme stáli na okraji krátera VEZUV a POMPEJE, sa okolo Hodinovej veže, radnice a kostola sv. Štefana, úzkymi uličkami s bielymi domami púšťame do kopca.
 

Prechádzame tichými, pokojnými ulicami s grandióznymi vilami, ku ktorým vedú ozdobné brány označené maľovanými keramickými tabuľkami, tak typickými pre celý Sorrentský polostrov. Ovzduším sa vznáša vôňa mora, kvetov a pokoja. Konečne si to cestou k vyhliadke nad Augustovými záhradami užívame a môžeme si naplno vychutnať ostrovnú, ničím nerušenú atmosféru. Capri učarovalo už spomenutému rímskemu cisárovi Augustovi, neskôr si ostrov zamiloval aj Tiberius, ktorý tu vystaval niekoľko víl. Najznámejšia z nich Villa Jovis, jej pozostatky sa zachovali dodnes. Ostrov učaroval aj nám.

Vlastne ani nepotrebujeme viac, len si užívať ten úžasný pokoj, kochať sa veľkolepými vyhliadkami, trochu spomaliť čas.

Po zhruba polhodine pomalej chôdze sa dostávame nad Augustove záhrady, na vyhliadku, z ktorej máme skvelý pohľad na skvostné útesy Faraglioni, ktoré sme len pred chvíľou mali doslova na dosah ruky. Najvyššia z týchto troch skál meria 109 metrov. 

Pod nami sa rozprestierajú Augustove záhrady, z druhej strany vidíme malé pláže s vodou tak krásne azúrovou a čistou, až to vyráža dych.
Niet sa čomu čudovať, že na Capri si užívali a aj užívajú dovolenkové chvíle mnohí známi ľudia, že tu nachádzajú inšpiráciu umelci, spisovatelia.

Čas opäť pokročil, späť do mesta Capri sa vydávame opačnou stranou ostrova, akosi sa nám nechce do frmolu, davu ľudí, volíme preto radšej cestu pokojnými ulicami, kde sú našimi jedinými sprievodcami svrčky a to nám vôbec neprekáža. Práve naopak.

Do odchodu trajektu nám zostáva asi hodina, prejdeme sa ešte hlavnou ulicou Capri, alebo lepšie povedané, prerazíme si cestu pomedzi nekonečné množstvo turistov, poobzeráme exkluzívne výklady obchodov s astronomickými cenami odevov, potom sa opäť pozemnou lanovkou za 1,80 €/os zvezieme dolu do prístavu.

V prístave s malými obchodíkmi, ale aj stánkami plných suvenírov, bavlneného bieleho, no i pestrofarebného oblečenia, čakáme na odchod trajektu. Už som z toho množstva ľudí unavená, myslím radšej na krásne zákutia ostrova, našťastie plavba trajektom je pohodlná, aj rýchla. Ani sa nenazdáme a sme znovu v Sorrentskom prístave.

Náš trajekt

Sorrento

Prístav v Sorrente

Rozhodneme sa zájsť ešte do mesta a tak sa uličkami vymotáme z prístavu a po niekoľkých desiatkach schodov sa dostávame priamo do centra.

Mesto s necelými 17 tis. obyvateľmi je jednou z perlí Sorrentského polostrova. Bolo založené za starovekého Grécka a aj tu podľa mytológie Sirény lákali moreplavcov svojím spevom k útesom.

V Sorrente istý čas pobudli aj také osobnosti ako Maxim Gorkij, J. W. Goethe, W. Scott... Enrico Caruso či Luciano Pavarotti a veľa iných.

Pokiaľ sa dostaneme do nášho horského penziónu, je skoro tma.

Máme za sebou ďalší krásny deň a ja ďakujem všetkým okolnostiam, že som ho mohla zažiť.

Zajtra nás čaká túra po okolitých horách, takže mestám aspoň na deň dávame Zbohom.