Ostatné mestá a miesta, ktoré sme navštívili, sme si prihodili podľa trasy a miesta ubytovania.
Náš osemdňový európsky trip rozdelím do troch častí.
V tejto prvej budete mať možnosť spoznať minimálne prostredníctvom mojich fotografií Wertheim v Nemecku, Gent, De Haan a Bruggy v Belgicku.
Keď sme dávali dokopy trasu, zahrnuli sme do nej aj nemecké mestečko Weeze, kde žije moja dcéra. Chcela som sa s ňou stretnúť ešte pred jej nadchádzajúcim odletom za oceán. Preto sme pôvodný plán ísť do Belgicka cez Francúzsko zmenili a cestu obrátili. To znamenalo, že na rad prišlo najskôr Nemecko.
26.10.2017 vo štvrtok o 8.30 hod. štartujeme nášho francúzskeho svetobežníka.
Prvé ubytovanie máme rezervované v dedinke Schollbrunn neďaleko mesta Wertheim v Nemecku. Zhodnotili sme, že po 840 km a približne 8 hodinách jazdy to bude tak akurát.
 |
| Wertheim |
Ráno teda nemusíme vstávať príliš zavčasu, počítali sme s pohodlnou jazdou a aj s tým, že nám po príchode na ubytovanie zostane čas na malé preskúmanie nemeckého vidieka.
Pokojnú jazdu neruší vôbec nič, nijaké zápchy, kontroly, užívame si slastný pocit slobody a ľahkosti ako vždy, keď niekam vycestujeme. Dokonalá idyla. Vydrží nám presne 260 km. Jedna jediná myšlienka a všetko sa mení. V momente ako vyskočí odkiaľsi z tej mojej hŕby mozgových závitov, prepadne ma zdesenie a zaleje horúčava. Takmer bez dychu sa spýtam: "Zobrali sme tašky pre Henku?" Telo mám odrazu ako huspeninu, keď môj muž odpovie, že zobral všetko, čo bolo v predsieni. Skutočne, ledva lapám po dychu. Už som si istá, že to, čo malo byť v predsieni, nebolo.
Zastavujeme na najbližšom odpočívadle, kontrolujeme batožinový priestor, trikrát vyberiem kufre, tašky, ale tie, o ktorých je reč, tam naozaj nie sú.
To, čo som myslela, že nám sa nikdy nestane, sa práve v tej chvíli deje. Dôležité veci pre dcéru zostali doma v taškách pekne nachystané v detskej izbe.
Tie pocity sa nedajú ani opísať. To je hádam zlý sen!
Nezostáva iné, iba obrátiť auto a vrátiť sa späť do Nitry. V polovici Rakúska!
Časová strata 5 hodín. Úmysel prejsť prvý deň v relatívnej pohode cca 800 km a 8 hodín sa zmenil na 1360 km a 13 hodín.
Napriek tomu stíhame ubytovanie včas, o 21.15 už parkujeme pred penziónom Heidi´s Häuschen.
 | |
| Ubytovanie v Schollbrunne |
Dodnes ale nerozumiem tomu, ako som mohla prehliadnuť tri veľké tašky pripravené v izbe, v ktorej som v to ráno bola trikrát! Večer pred odchodom som si povedala, keď som ich položila k ostatnej batožine v preplnenej predsieni, že nie je možné, aby som ráno na ne zabudla, také neexistuje! a preto som ich vrátila späť. Len nech o tie tašky nezakopávame. A veru sme nezakopli...
 |
| Hrad vo Wertheime |
 | |
| Nad mestom Wertheim |
 |
| Pohľad na hrad od rieky vo Wertheime |
 |
| V uliciach Wertheimu |
 |
| Pri rieke vo Wertheime |
Okolo jednej popoludní sa vydávame na cestu do Weeze vzdialeného asi 380 km. Je piatok, premávka v okolí väčších miest viazne, zápchy pribúdajú a hustnú, predpokladaný čas príchodu sa predĺži o celú hodinu. Čas v kolónach si krátim čítaním knihy.
Ubytujeme sa v penzióne Pension Peters v Twistedene a večer strávime s dcérou.
 |
| Ubytovanie v Twistedene |
 |
| Weeze |
Obchádzame aj Antverpy, kam sme mali pôvodne namierené. Ale po početných cestovateľských článkoch a turistických tipoch meníme plán a rozhodujeme sa pre historické mesto Gent, ktoré mnohí prirovnávajú k Parížu. Samozrejme, v menšom vydaní. Parkujeme kúsok od centra v parkovacom podzemnom dome. Niečo cez 6 € na pol dňa. Len niekoľko krokov a už stojíme pred katedrálou sv. Bavona, kde si okrem iného pozrieme slávny doskový oltár od Huberta a Jana van Eycka /bratia/. Za túto vymoženosť ale platíme 4€/os.
 |
| Gent, katedrála sv. Bavona |
 |
| Gent |
Hoci sme sa chystali na plavbu po vodných kanáloch, upúšťame od tohto zámeru kvôli počasiu, ktoré sa nám nezdá na vyhliadkovú a tak trochu aj romantickú plavbu práve ideálne. Slnko nemá najmenšiu šancu predrať sa cez husté mračná, navyše trochu viac fúka. V jednej chvíli vyťahujem kožené rukavičky.
No i tak je čo pozerať. Nádherné a znamenite zachované historické centrum, radnica, kostol sv. Mikuláša, zvonica, hrad Gravensteen priamo v cenre mesta, malebné nábrežie Graslei, Korenlei, čarovné uličky s priam rozprávkovými domami, úhľadné námestia... na najvýznamnejšom z nich sa zdržíme trochu dlhšie, na Vrijdagmarkte alebo aj Piatočnom námestí, pri soche Jacoba van Arteveldeho /gentský hrdina, ktorý v čase storočnej vojny vrátil mestu prosperitu/. Každý piatok a sobotu sa na tomto mieste konajú farmárske trhy, preto je všade naokolo samý stánok, ale aj rada reštaurácií, vinárničiek, krčiem, Beerhausov - pivných domov. I známa taverna Dulle Griet.
 |
| Centrum Gentu |
 |
| Nábrežie Graslei, Korenlei |
 |
| Socha Jacoba van Arteveldeho |
Je sobota, oddychový deň, kedy obyvatelia Gentu vychádzajú do ulíc, do obchodov, kaviarní a pod. Zdá sa, že väčšinou na bicykloch. Je ich všade na stovky. Prirátajte k tomu turistov a máte z toho slušnú masu ľudí, s ktorou ale vždy na cestách počítame.Ako som sa už v niektorom z blogov zmienila, svet je v pohybe. Musíme to rešpektovať.
Je však ťažké zachovať si trpezlivosť na obchodnej ulici s desiatkami predajní aj nám známych značiek. Len tak zo zvedavosti vojdem do Primarku, no po piatich minútach odtiaľ prchám, je to tam hotové šialenstvo. Už nech sme z dohľadu tejto ulice čo najďalej!
 |
| Jedna z plných obchodných ulíc |
Zaujmú ma električky dlhé ako naše vlaky alebo aj dlhšie. So siedmimi vozňami. Križujú si mesto hore-dolu, razia si cestu pomedzi ľudí, je až neuveriteľné, že všetci do jedného vyviaznu bez ujmy na životoch. Zdá sa mi to neuveriteľne chaotické.
 |
| Hrad Gravensteen |
Na každom rohu rozvoniava čokoláda a tak nesmú chýbať tradičné belgické vafle, pivo, ale ani slávne čokoládové pralinky či cukrovinky Cuberdons, tzv. gentské nosy.
Mesto je naozaj pôsobivé, nebanujem, že som mu dala prednosť pred Antverpmi.
Navečer začne trochu mrholiť a my sa presunieme na ďalšie ubytovanie B&B Vila De Keyser do mesta Eeklo vzdialeného len asi 20 km od Gentu. Je to pre nás strategické miesto. Nie ďaleko k moru a k Bruggám, ale ani do Luxemburska, kde bola naplánovaná naša ďalšia zastávka o dva dni. No nepredbiehajme.
Toto ubytovanie je v podstate súčasťou domu.
 | |
| Ubytovanie v Eeklo |
Domáci pán je milý, keď nám spolu s manželkou prinesú raňajky, názorne nám poukazuje každú maličkosť, napr. aj to, ako si máme vychutnať pudingový koláč s čerstvými jahodami.
V nedeľu ráno sa vydáme na cestu k Severnému moru. Do De Haan. Je to len 54 km. Toto miesto v Západnom Flámsku som túžila navštíviť celé roky. Možno vďaka najdlhšej pláži v Belgicku, možno kvôli piesočným dunám hojne porastenými trávami, alebo pre romantickú atmosféru prímorského letoviska. Bude to isto všetko dohromady. Môj sen prechádzať sa v zime po piesočnej pláži Severného mora sa naplnil.
 |
| Promenáda v De Haan |
Mimochodom, tie krásne zatrávnené duny majú na svedomí miestni obyvatelia. Prímorský veterný ráz počasia spôsoboval a aj spôsobuje ich časté vymieľanie, preto boli domáci nútení spevniť duny vysadením trávy a vytvoriť tak val chrániaci De Haan pred vplyvom mora. Presne na princípe protipovodňových hrádzí. V roku 1886 sa navyše rozhodlo pre zalesnenie piesočných dún, pretože samotné zatrávnenie vďaka veľkému výskytu zajacov poľných nestačilo. Zajace v dunách hrabali nory a tým narúšali ich pevnosť.
 |
| De Haan |
S parkovaním nieje vôbec žiadny problém, auto odstavíme priamo pri pláži a bez poplatku. Ako inak, fúka tu silný vietor, ktorý mi strháva klobúk z hlavy, tak ho nakoniec strčím do tašky.
Pláž je na určitých úsekoch posiata veľkými modrými fľakmi. Sú to vyplavené medúzy. Hm, podobné sme videli napr. v Maroku, ale modré určite nie.
 |
| Modré medúzy |
Užívam si prítomnosť okamihu, nemyslím na nič, moje myšlienky odvieva vietor kamsi do diaľky. Zbieram mušle, trochu sa bavím s veľkým psom, čo sa na mňa nalepil. Zrejme si ma pomýlil s hračkou, nástojčivo sa dožaduje mušlí, ktoré ukrývam v dlani. Prídem tak o každý pekný úlovok.
Keď sa ma pes nabaží, resp., keď si nájde svojho majiteľa, pozorujem vlnenie mora, jeho spenený príboj, idem tak ďaleko, až mi voda obmýva topánky, neodolám a omočím si aj ruky. Voda sa zdá byť pomerne teplá. Čajky na mňa začudovane škriekajú, smejem sa. A som šťastná. Neviem sa mora nabažiť.
Napokon sa predsa len poberiem za mužom, ktorý má predo mnou menší náskok, prejdeme po drevenom moste a zalesneným, chráneným územím k autu, ale ešte zastavujeme asi po kilometri, aby sme sa prebrodili pieskovými dunami až k bunkru z druhej sv. vojny, ktorý aj dnes naháňa hrôzu. Je však odtiaľ úžasný výhľad na celú pláž a nekonečné more.
 |
| Jeden z početných bunkrov na pobreží. Fúka tu tak, že mám čo robiť, aby ma neodnieslo do mora. |
 |
| Severné more |
Je nedeľné predpoludnie, pláž sa len tak hmýri ľuďmi. Je fajn vidieť rodiny s deťmi, mladých, starších. Po prechádzke zájdu na nedeľný obed do reštaurácií, spoločne a v pohode strávia sviatočný deň. Inak sa to pri mori ani nedá.
Piesok mám všade, v topánkach, vo vlasoch, v očiach, škrípe medzi zubami. Vybúcham si ho dlaňou aj z hrubých pančúch, napadne mi, aké to musí byť zúfalé, ak sa niekto ocitne v pieskovej búrke.
Rovnako ako De Haan, splnila sa mi túžba vidieť Bruggy. Kvôli početným kanálom im prislúcha aj pomenovanie Benátky severu. Myslím, že vysoké percento prítomných turistov sa ich rozhodlo navštíviť po vzhliadnutí filmu V Bruggách. V ňom ste si toto romantické mesto so stredovekou atmosférou jednoducho museli zamilovať. Inak tomu nebolo ani u mňa. Trvalo celých 9 rokov, pokiaľ som sa sem dostala.
Moje sny sa plnia a ja to pomaly nestačím vstrebávať. Som šťastná. To je celé. Nič viac a nič menej.
Keď sme už pri návštevnosti Brúgg, najväčší turistický rozmach nastal v priebehu 20. storočia, kedy ich navštívilo viac ako milión turistov ročne. Tento trend pokračuje dodnes.
Z pláže v De Haan do Brúgg je to slabých 18 km. Na radu domáceho parkujeme v podzemnej garáži miestnej železničnej a autobusovej stanice, odkiaľ sa do centra dostaneme za zhruba 10 minút pešej chôdze. Platiť budeme pri odchode.
 |
| Stanica v Bruggách |
Tehlové domy ožiarené slnkom sa pekne vynímajú na pozadí modrej oblohy ako napr. Nemocnica sv. Jána, ktorá tomuto účelu slúžila do 19. storočia. Je to komplex starovekých budov z r. 1181 a dnes je v nej múzeum. Tam sa mi pri fotení rovnakého objektu prihovorí mladík hovoriaci po anglicky a ak som dobre rozumela, spomenie scénu z filmu, zahľadí sa na vežu pred sebou, zasníva sa... to ma utvrdí v tom, čo som si myslela, že veľa ľudí je tu práve vďaka nemu-filmu.
 |
| Stará nemocnica, dnes múzeum |
 |
| V Bruggách |
Po romantických uličkách plných architektonických skvostov sa dostaneme ku všetkým významným aj menej známym pamiatkam. Nechávame za sebou Chrám Matky Božej s vežou vysokou niečo cez 122 metrov, čo znamená, že je to najvyššia stavba v Bruggách. V Katedrále sv. Spasiteľa /Sint-Salvatorskathedraal/ zapaľujem sviečku, rozjímam, uvedomujem si všadeprítomnú výnimočnosť.
 |
| Chrám Matky Božej v Bruggách |
 |
| Katedrála sv. Spasiteľa |
Kamennými ulicami prúdia zástupy ľudí, každú chvíľu počuť klopot konských kopýt, okolo vás prehrmí koč s výletníkmi. Ak zavriete vtedy oči, máte možnosť preniesť sa na okamih o niekoľko stoviek rokov dozadu... ale pozor! aby vás tie koče náhodou neprevalcovali. Alebo davy turistov.
V jednej chvíli sa priženie chmára, vtedy zosilnie vietor a dokonca slabo spŕchne. Potom opäť vyjde slnko, stojíme práve na najznámejšom a najnavštevovanejšom Trhovom námestí /Goote Markt/ s jeho dominantou, Zvonicou /Belfried/ s 83 cm odchýlkou, teda je mierne šikmá. Ak si chcete pozrieť Bruggy z vtáčej perspektívy, stačí vyjsť na vrchol tejto veže ak zdoláte 366 schodov. Ešte doma sme mysleli, že toto si určite nenecháme ujsť, no kvôli počasiu, keď bolo viac zamračené ako slnečno, sme od toho upustili. Presne ako v Gente. Zrazu sa nad domami ako z perníka objavuje dúha. Ale už o chvíľu sa opäť zamračí. Všetko sa zopakuje niekoľkokrát, slnko, mračná, spŕška, slnko...
 |
| Obchody v Bruggách |
 |
| Goote Markt /Trhové námestie |
 |
| A bola dúha |
Rozhodneme sa prejsť pešo k štyrom mlynom, ktoré sa nachádzajú na okraji centra. Tak si čo najlepšie vychutnáme atmosféru mesta zapísaného od roku 2000 do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Čím viac sa vzďaľujeme od centra, tým sú uličky prázdnejšie, po turistoch niet takmer ani stopy, ale čarovných zákutí práveže pribúda. Naplno vstrebávame úžasný pokoj mimo centra.
 |
| Belgické pralinky na každom kroku |
 |
| Mlyny v Bruggách |
Od mlynov sa popri rieke Reie vraciame do centra, míňame Gentskú bránu na rohu ulice Langestraat.
A už sme znovu pri kanáloch, jeden za druhým ich brázdia výletné člny.
Jeseň všetkému dodáva ešte väčšiu malebnosť, možno preto som si vybrala návštevu Brúgg práve teraz, keď si užívam svoje najmilovanejšie obdobie.
 |
| Gentská brána |
Rybí trh /Vishmarkt/ dnes zíva prázdnotou, je nedeľa, trhy sa konajú od pondelka do soboty.
Pomotáme sa po okolitých uličkách, kde napriek jeseni cítiť atmosféru Vianoc, vôbec mi to však neprekáža, práve naopak.
Dostávame sa na námestie Burg s Radnicou, čo je naozaj veľkolepá gotická stavba, a s Bazilikou sv. Krvi, kde je uložená schránka uchovávajúca kvapku Kristovej krvi. Nachádza sa tu aj múzeum.
nachádza schránka, uchovávajúca kvapku Kristovej krvi
Čítajte viac na: http://www.walkers.sk/bruggy.php
Walkers.sk - cestovateľský portál
Práve v tomto kostole s mystickou atmosférou som sa dokázala najvernejšie preniesť do stredoveku, vedela som si predstaviť mníchov v sutanách ako klopkajú po kamennej dlažbe, ako sa ukrývajú za kamennými stĺpmi... V hornej časti, ktorá je sprístupnená turistom, nachádzam úžasný pokoj, sadám si a za sugestívne pôsobiacej hudby nechám myšlienky plynúť do stratena, strácam pojem o čase...Čítajte viac na: http://www.walkers.sk/bruggy.php
Walkers.sk - cestovateľský portál
 |
| Námestie Burg, Radnica, Bazilika sv. Krvi |
 |
| Trhové námestie večer |
Stmieva sa, svetlá podmanivo osvetlia všetky pamiatky, domy, ideme sa navečerať a potom sa poprechádzať po večernom centre.
 |
| Radnica, Námestie Brug |
Na stanicu do garáže prichádzame krátko pred dvadsiatou hodinou. Parkovali sme sedem hodín, zaplatili sme 11,40 €.
Do Eeklo na ubytovanie, čo je 27 km, sa vraciame kúsok aj po vysvietenej diaľnici.
Taká menšia zaujímavosť - Belgické diaľnice sú osvetlené a je možné ich vidieť aj z Mesiaca. Takýto luxus si dovolí ešte Luxembursko, ktoré tiež zabezpečuje osvetlenie na svojich 150 km diaľnic, čo si vyskúšame zajtra na vlastnej koži.
Z Luxemburska sa presunieme na ďalšie ubytovanie do Francúzska, ale o tom v ďalšej časti.
Krásne a pútavé čítaníčko a tiež fotky.
OdpovedaťOdstrániťĎakujem, už onedlho bude druhá časť... :)
Odstrániť