utorok 7. septembra 2021

Vrch Člnok - pamätník, Lazárova studnička, Zubria zvernica

V prvú septembrovú sobotu, ktorá bola slnečná s príjemnými teplotami do 24 st. C, sme sa vybrali na staré známe miesto Zubria zvernica neďaleko Loviec v okrese Zlaté Moravce. Chodíme tam minimálne raz do roka, najradšej však na jeseň. Mal to byť celkom nenáročný výlet, veď kvôli čerstvo prasknutej platničke nemôžem robiť zázraky, ale hýbať sa musím. K obligátnej prechádzke po náučnom chodníku v dĺžke 2,5 km sme však predsa len pridali aj výstup na blízky vrch Člnok /438 m/ patriaci do CHKO Ponitrie. 

Ako sme sa dočítali na nete, na Člnku je postavený pamätník horám. Z lásky k horám.
Nejde mi do hlavy, že za tie roky, čo chodíme do zvernice, sme tam ani raz nevyšli, vlastne sme o tom pamätníku vôbec nevedeli. 


Auto sme zaparkovali na Vlčom kúte /325 m/, čo je asi kilometer od brány zvernice a 19 minút chôdze na vrch Člnok. 
Cesta je dobre značená, hneď v úvode sa púšťame vľavo po červenej. Hore nás vedie úzky chodník a čím vyššie stúpame, tým je užší a aj dosť zarastený žihľavou, malinčím, trávou... Chvíľami sa zastavujeme, fotíme staré bútľavé duby, buky pokrivené ako storoční starci.










Po cca 20 minútach sa dostávame k skalnatému útvaru, odkiaľ sa nám otvárajú prvé krásne výhľady do okolia. 




Odtiaľ je to už ozaj len na skok k samotnému vrcholu s kremencovým podložím.  


Užívame si nádhernú panorámu tríbečského pohoria, v doline sa krčí dedina Zlatno. Odtiaľ sme podnikli už nejednu túru. Vyhrievame sa na skalách spolu s malou jaštericou, len my a ticho. Vskutku posvätná chvíľa.
Napokon, kríž osadený vedľa pamätníka len minulý rok, máme rovno za chrbtom. 




Cesta späť nám pochopiteľne trvá o pár minút kratšie, ani sa nenazdáme a sme pri aute na Vlčom kúte. I tak sa krátko zastavím tu a tam a fotím detaily lesa.







Odtiaľ je len kúsok k Lazárovej studničke v údolí potoka Pelúsok a tiché zurčanie vody začujeme hneď, ako vojdeme do lesa.


Nad studničkou je postavený oltárik zasvätený sv. Goarovi - ochrancovi turistiky, za pletivom dvierok rozoznávame jeho zaprášenú drevenú postavu a mini izbu slovenskej drevenice s maštaľou. Škoda, že sa nenájde niekto, kto by tento pekný výjav zbavil niekoľkoročného nánosu prachu a pavučín. Pravdepodobne od r. 2002, kedy ho postavili. 





K areálu studničky patrí táborisko, hojdačka, dobrý dojem kazí odkaz "slušných" turistov v podobe hŕby smetí. A to priamo pod tabuľou s oznamom, aby si návštevníci tohto miesta zobrali odpad so sebou. Niekomu to zrejme pripadalo veľmi vtipné, ale tú istú situáciu som zažila aj u nás v Nitre pod hradným kopcom.
Človek - tvor inteligentný :( 



Prosíme milých turistov, aby obaly z potravín (aj tekuté), odniesli tam, odkiaľ ich priniesli. My nie sme dobrovoľní smetiari. Ďakujeme. Chráňme si naše prírodné bohatstvo.

K bráne zvernice sme sa odviezli autom, od našej poslednej návštevy sa zväčšilo parkovisko, čo bolo aj potrebné. O návštevníkov nemá toto miesto totiž núdzu.


Bolo dávno po popoludňajšom kŕmení, zubry už odpočívali roztrúsené po výbehu v tieni stromov, nenechali sa vyrušovať našou prítomnosťou, za tie roky sú na ľudí zvyknuté. 

A tak sme sa prešli dobre známym náučným chodníkom, všade ticho, pokoj, pohoda. Toto sú ozdravné chvíle pre dušu aj telo. 


















V okolí miesta, kde sú uložené pozostatky najväčšieho zubra zvernice Putifára, sme sa "na vlastné nebezpečenstvo" pohojdali na hojdačkách a vrátili sa tak trochu do detstva no a potom sme už z náučného chodníka pomaly dokráčali k autu a šťastne dorazili domov.





Tu som použila pár fotiek zo septembra spred 2 rokov.

Mali sme ozaj peknú sobotu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára