Anjelské hniezdo na mojom balkóne II.

Tak som sa dočkala! 

Včera ráno sa konečne uráčilo prvému drozdíčaťu vystúpiť z anonymity a ukázať sa svetu v plnej paráde. Síce to tu nie je med lízať, ale možno sa mu podarí prežiť svoj drozdí život bez ujmy.

Celé dva týždne bolo mojou hlavnou aktivitou pozorovať anjelské hniezdo na balkóne, prvá časť je  tu.

Zakaždým som kvôli tomu šprintovala na poslednú chvíľu na autobus do práce, meškala som s varením, zanedbávala som obľúbené aj neobľúbené činnosti, v jednom kuse som sliedila za oknom a len čo samička odletela, vybehla som na balkón, aby som si zblízka pozrela naše tri tyrkysové vajíčka s hrdzavými škvrnami a samozrejme ich aj odfotila.

Lenže na balkón som musela chodiť tak či onak, mám na ňom kvety, ktoré treba polievať, pravdaže si tam suším alebo vetrám oblečenie, tak si samička na mňa zvykla. Napokon, sama si vybrala miesto pre svoj dočasný domov.

Takmer vždy sme debatovali. Čo na tom, že jednostranne. Jej sústredený výzor mi  napovedal, že prinajmenšom tuší, o čom je reč.

Zvykla si teda na moju sporadickú prítomnosť. Pokiaľ som si ja robila svoje, ona ma zhovievavo pozorovala.  

Keď som sa objavila na balkóne v jej neprítomnosti, v okamihu priletela späť, aby si ako správna matka ochránila svoje potomstvo. Ona totiž nikdy neodlietala ďaleko. Len čo som vstúpila na jej územie, lebo už dva týždne patrí prakticky jej, začula som šuchot lístia na strome oproti a v tom momente bola doma.  

Vrátim sa teraz o dva týždne späť.

Po stavbe hniezda, kedy si k nemu budúci drozdí rodičia prilepili blatom aj anjela, ktorý si od minulého leta len tak hovel medzi vetvičkami dreviny, do neho o dva dlhé dni pribudlo jedno krásne modré vajíčko.

O dva /ešte dlhšie/ dni som sa potešila ďalšiemu prírastku. Boli teda dve.

A na ďalší deň pribudlo tretie.

Keď bolo po mojom sústavnom pozorovaní hniezda v nasledujúcich dňoch jasné, že s kladením vajec sa skončilo, nastalo obdobie netrpezlivého čakania na vyliahnutie.

Medzitým samička poctivo sedela, na krátke chvíle odlietala a zase prilietala a sedela...

 

Samček bol, ako inak, tiež stále v strehu. Celú situáciu pozoroval z blízkeho stromu. Raz za čas prišiel na kontrolu priamo na miesto deja.

Posledné dva, tri dni začala byť samička čoraz nepokojnejšia. V jednom kuse sa v hniezde vrtela, menila polohy, vedela som, že ide do tuhého.

Pozri dôkaz tu

 

A naozaj! Včera ráno to prišlo. Ako som sa už v úvode zmienila, zrazu len v hniezde pulzovala akási drobná, ružová kožka, také nič s chabým páperím.

Dnes večer však už prvý vtáčí potomok vyzeral väčší a dokonca aj na hlave mu narástlo šmrncovné háro.

Možno už zajtra príde na svet ďalšie ružové nič a potom posledné, tretie.

O udalostiach v anjelskom hniezde vás budem v dohľadnej dobe ešte informovať.

Tak zatiaľ...